Rozprávkové veže, cimburia a mohutná hlavná veža vykúkajúca z lesov Malých Karpát – Smolenický zámok vyzerá ako hrad zo stredoveku, no v skutočnosti ide o najmladší zámok na Slovensku. Stojí na mieste pôvodného stredovekého hradu nad obcou Smolenice v okrese Trnava, na úpätí Smolenickej vrchoviny. Dnes patrí Slovenskej akadémii vied, ktorá tu prevádzkuje kongresové centrum, a zároveň ho otvára verejnosti na prehliadky, podujatia aj svadby.
História
Pôvodný hrad vznikol v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Majitelia panstva sa často striedali – v roku 1388 ho kráľ Žigmund daroval vojvodcovi Ctiborovi zo Ctiboríc, od roku 1438 patril pezinským a svätojurským grófom, začiatkom 16. storočia ho získali Országhovci a takmer dve storočia ho potom držali Erdődyovci. Už za posledného z nich, Krištofa III., hrad chátral, lebo chýbali peniaze na údržbu. V roku 1777 prevzal smolenické panstvo do zálohy Ján Pálffy, no Pálffyovci na hrade nebývali. Dielo skazy dokonali napoleonské vojny, keď zhorela hlavná budova aj s vežou – zostali len ruiny, z ktorých vyčnievala hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia.
Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. storočia. Dal ho postaviť majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Prvé práce na hradbách sa začali už v roku 1887 úpravou bášt – bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy staval zámok vo vlastnej réžii; autorstvo architektonického návrhu sa pripisuje architektom Jozefovi Hubertovi, Ignácovi Alpárovi a Istvánovi Möllerovi. Prvá svetová vojna stavebné práce prerušila. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a umiestnili v nich archív rodu Pálffyovcov. Až do konca druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo.
V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala Slovenská národná rada a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26. 6. 1953 bol odovzdaný Slovenskej akadémii vied, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta. Od roku 1963 je zapísaný ako národná kultúrna pamiatka.
Čo uvidíte
Zámok je postavený v historizujúcom, romantickom duchu, ktorý mal pripomínať stredoveký hrad. Vo vnútri sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, nenachádza sa tu však žiadne historicky cenné vybavenie – hlavným zážitkom je samotná architektúra, atmosféra nádvorí a výhľady. Prehliadka so sprievodcom vás prevedie nádvorím, časťou zámockej záhrady a vyhradenými miestnosťami; vo väčšom okruhu býva sprístupnená aj zámocká kaplnka.
Vrcholom návštevy je výstup na vežu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov a odmenou je rozhľad na lesy Malých Karpát, Smolenice a okolitú krajinu. Zámok obklopuje park s lesným zázemím Malých Karpát, ktorý láka na prechádzku v každom ročnom období.
Zaujímavosti
- Hoci pôsobí stáročne, dnešná podoba zámku vznikla prevažne v 20. storočí – zo stredovekého hradu sa zachovala iba časť vonkajšieho opevnenia.
- Na zámku sa organizujú národné i medzinárodné vedecké konferencie, sobáše a svadobné hostiny; slúži aj ako ubytovanie.
- Počas roka sa tu konajú historické trhy, hrané a večerné zážitkové prehliadky venované rodu Pálffyovcov.
- Pálffyovci majú na miestnom cintoríne v Smoleniciach hrobku.
Praktické informácie
Keďže je zámok predovšetkým kongresovým a reprezentačným priestorom Slovenskej akadémie vied, verejnosť sa dovnútra dostane len v rámci sprievodcovských prehliadok. Tie sa konajú spravidla každú celú hodinu počas víkendov a sviatkov, v lete aj cez pracovné dni. Kapacita jednej prehliadky je obmedzená a pri niektorých spoločenských akciách môže byť interiér alebo exteriér zámku pre verejnosť uzavretý. Odporúčame preto vopred overiť aktuálne termíny prehliadok, cenník vstupného a možnosť rezervácie na webe smolenickyzamok.sav.sk. Skupiny si môžu dohodnúť prehliadku aj mimo bežných termínov.
K zámku vedie mierne stúpanie od obce Smolenice, kam premáva autobus. Na nádvorí a v interiéri počítajte so schodmi, bezbariérový prístup je obmedzený.
Tipy na výlety v okolí
- Jaskyňa Driny – sprístupnená kvapľová jaskyňa v lesoch nad Smolenicami, ideálne spojenie so zámkom na celodenný výlet.
- Záruby – s výškou 768 m najvyšší vrch Malých Karpát, vyhľadávaný turistický cieľ nad Smolenicami.
- Molpír – praveké hradisko nad Smolenicami, významná archeologická lokalita.
- Včelárska záhrada NEKTÁRIA priamo pod zámkom – zážitkové exkurzie o živote včiel, obľúbené najmä u rodín so školákmi.
