Len pár minút chôdze od kostola v Smoleniciach sa ocitnete na mieste, kde pred viac ako 2 500 rokmi stálo jedno z najväčších opevnených sídiel staršej doby železnej v strednej Európe. Vrch Molpír (354 m n. m.) na východnom okraji Malých Karpát v okrese Trnava ukrýva pozostatky halštatského kniežacieho hradiska, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes ho sprístupňuje krátky náučný chodník so siedmimi zastávkami, obnovenými časťami opevnenia a drevenými príbytkami.
História a archeologický výskum
Počiatky osídlenia Molpíra siahajú na začiatok 1. tisícročia pred n. l., veľké opevnené hradisko sa tu však rozvinulo v halštatskej dobe, približne v 8. – 7. storočí pred n. l. Ležalo na styku kalenderberskej a lužickej kultúry; kalenderberská kultúra je v regióne známa aj vďaka bohato vybaveným kniežacím mohylám. Areál s rozlohou 12 – 14 hektárov sa delil na tri časti – dve predhradia a najvyššie položenú akropolu. Svojím rozsahom patrilo medzi najväčšie opevnené sídliská tohto typu v strednej Európe a v čase rozkvetu tu podľa odhadov žilo asi 600 až 800 ľudí.
Prvé výskumy na Molpíre robil už v rokoch 1890 a 1895 smolenický farár N. Sándorfi, ktorý zistil opevnenie tromi obrannými múrmi a preskúmal aj 23 hrobov z doby bronzovej (stredodunajská mohylová kultúra). Systematický výskum hradiska viedol v rokoch 1963 – 1971 Archeologický ústav SAV pod vedením Mikuláša Dušeka, od roku 1967 spolu so Sigrid Dušekovou. Neskôr sa na lokalitu vrátili archeológovia opäť a doložili tu aj mladšie, keltské a slovanské osídlenie.
Pri výskumoch sa našli zlomky keramiky, bronzové hroty šípov, hlinené figúrky a kultové predmety. Obyvatelia hradiska sa živili remeslom – spracúvali železo a bronz, vyrábali nástroje, zbrane, nože a kamenné žarnovy, veľký význam malo tkáčstvo a obchod. Kontakty s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly. Pri jednom z domov archeológovia objavili pec so zvyškami tavby a železnou lupou, ktorá sa pokladá za najstaršiu železiarsku pec na našom území.
V takzvanej obetnej oblasti – kultovom mieste vytesanom do skaly v dĺžke 202 metrov – archeológovia odkryli tri do červena vypálené ohniská s ľudskými pozostatkami, pri ktorých ležali kosti asi dvojročného dieťaťa a rozbité mesiačikovité idoly. Ich presný význam zostáva predmetom odborných diskusií. Sídlisko zaniklo pomerne náhle, podľa výskumov okolo rokov 570 – 560 pred n. l. Na valoch sa našlo množstvo kovových streliek a v tretej bráne pozostatky zabitého obrancu. Jedna teória hovorí o tlaku kočovných jazdeckých kmeňov od východu (tzv. vekerzugskej kultúry), iná o vnútorných konfliktoch v rámci samotnej kniežacej spoločnosti – útočníci totiž používali rovnaké strelky ako obrancovia. Molpír tak zostáva dôležitým, no stále nie úplne rozlúšteným svedkom stredoeurópskych dejín doby železnej.
Čo tam nájdete
Priamo cez areál hradiska vedie náučný chodník s celkovo siedmimi zastávkami, ktorý predstavuje jednotlivé časti opevneného sídliska. Na začiatku trasy si môžete pozrieť 3D model hradiska na kamennom podstavci, ktorý vám pomôže predstaviť si, ako Molpír kedysi vyzeral. Po ceste nájdete čiastočné obnovy priebehu hradieb a brány, pozostatky kultových objektov aj do skaly vytesanú cisternu na zber vody. Opevnenie bolo na svoju dobu mimoriadne vyspelé – val mal po oboch stranách nasucho kladené kamenné múry s výplňou z kameňa a hliny, bránu akropoly chránili štvorboké veže a oválny bastión.
Z najvyšších bodov trasy sa otvárajú pekné výhľady na Hlbočiansku dolinu a okolité Malé Karpaty. O lokalitu sa starajú obec Smolenice, dobrovoľníci aj ochranárske združenie BROZ – okrem pamiatky totiž chránia aj vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktorým svedčia otvorené slnečné svahy. Vzhľadom na strmé svahy v najvyšších partiách chodníka je potrebná zvýšená opatrnosť, najmä s deťmi.
Ako sa tam dostať
Východiskovým bodom je parkovisko pri farskom kostole Narodenia Panny Márie pod Smolenickým zámkom v obci Smolenice v Trnavskom kraji. Trasa na hradisko meria približne 0,8 kilometra s prevýšením okolo 100 metrov a jej prejdenie aj s prehliadkou zaberie asi hodinu – ide o nenáročnú, rodinnú prechádzku. Do Smoleníc sa dá dostať aj autobusom, napríklad z Trnavy.
Praktické informácie
- Náučný chodník aj samotné hradisko sú voľne prístupné celoročne a bez vstupného, prehliadka je individuálna, bez sprievodcu.
- Priamo na trase nenájdete občerstvenie ani sociálne zariadenia – tie sú dostupné až v obci Smolenice.
- Odporúčame pevnú turistickú obuv, keďže niektoré úseky chodníka sú strmšie a kamenisté.
- Psy sú vítané na vôdzke; na trasu sa nehodí kočík.
Tipy na výlety v okolí
Priamo v Smoleniciach stojí romantický Smolenický zámok, ktorý dnes patrí Slovenskej akadémii vied a je obľúbeným cieľom výletov. Neďaleko sa nachádza aj jaskyňa Driny – jediná sprístupnená jaskyňa v Malých Karpatoch. Návštevu Molpíra si môžete spojiť aj s prechádzkou po smolenickom krase alebo k rybníku a v okolí je vyznačených niekoľko ďalších turistických trás, ktoré výlet ľahko predĺžia do celodennej podoby.
