Za nenápadným priečelím pri niekdajšej Západnej bráne Trnavy sa skrýva kostol, ktorý dal postaviť sám uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký a v ktorého kláštore rokovali dvaja stredovekí králi. Kostol sv. Jakuba spravujú františkáni, ktorí v meste prezývanom „Malý Rím“ pôsobia od stredoveku dodnes.
História a zaujímavosti
Františkánski mnísi sa v Trnave usadili okolo roku 1239, spočiatku pri Dolnej bráne, neskôr sa presunuli ku kostolu pri niekdajšej Západnej bráne mesta, na mieste bývalého benediktínskeho opátstva. Kláštor patril k významným centrám rádu už v stredoveku – v rokoch 1301 a 1340 sa tu konali uhorské provinčné kapituly františkánov a v rokoch 1308 – 1309 tu sídlil pápežský legát, kardinál Gentilis OFM. V roku 1327 sa v kláštore odohralo aj významné politické stretnutie – rokovania medzi uhorským kráľom Karolom Robertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburským. Nový gotický kostol tu nechal v roku 1363 postaviť uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký spolu s rozšírením kláštora. Stavbu poškodilo v roku 1590 zemetrasenie a v rokoch 1605 – 1607 ju počas Bočkajovho povstania obsadili kalvíni. Ničivé požiare v rokoch 1666 a 1683 zničili klenbu, hlavný oltár, päť bočných oltárov aj cennú knižnicu a archív kláštora. Opravy sa skončili v roku 1712, o dva roky neskôr, v roku 1714, kostol slávnostne vysvätil biskup Lukáš Nataly a v roku 1717 bola dokončená veža – v podobe, akú pozná dnešný návštevník, teda s výraznými barokovými prvkami na pôvodne gotickom pôdoryse.
