Tesne pod hradbovým múrom Skalice stojí trojpodlažný mlyn, v ktorom sa čas zastavil v 60. rokoch 20. storočia. Valcové stolice, drevené triedičky a desiatky dopravných rúr sú stále na svojom mieste, takže pri prehliadke vidíte presne to, čo mlynári pred sto rokmi – a pochopíte, ako sa zo zrna stala múka.
História a zaujímavosti
Bratia Justín a Jozef Pilárikovci odkúpili na začiatku 20. storočia od pôvodných majiteľov malý vodný Dolný mlyn a rozhodli sa ho nahradiť modernou prevádzkou. Starú budovu zbúrali a v roku 1927 na jej mieste za necelý polrok postavili nový trojpodlažný mlyn poháňaný elektrinou – v tom čase mimoriadne pokrokové riešenie. Strojné zariadenie navrhla pardubická firma Josef Prokop a synovia, ktorá sa na vybavenie mlynov špecializovala, stavbu realizovala skalická firma Ing. Jozefa Doležala. Prevádzka sa spustila 5. novembra 1927.
Mlyn spracúval pšeničné, ražné aj jačmenné zrno a vyrábal aj detskú krupicu a krúpy. Fungoval s príznačnou disciplínou, poriadkom a čistotou, na jednej smene tu zvyčajne pracovali štyria až piati zamestnanci. Asi o desať rokov neskôr mlyn rozšírili o skladovú budovu, ktorá dnes slúži ako čistiareň zrna. V roku 1939 elektrický pohon nahradil výkonnejší plynový motor. Mlyn slúžil aj počas druhej svetovej vojny, po jej skončení bol v roku 1951 znárodnený a prevádzkovali ho postupne viaceré štátne podniky, definitívne bol zastavený a zakonzervovaný v roku 1962. Vďaka tomu, že prevádzku nikto výrazne neprestavoval, sa v interiéri dodnes zachovalo takmer kompletné pôvodné mlynské zariadenie – valcové stolice, mlecie súkolie, dopravné rúry aj triedičky múky.
