Kostolík, z ktorého sa stala hradba: Rotunda svätého Juraja na návrší nad skalickým námestím stála už v 11. storočí, a keď mesto v roku 1372 stavalo opevnenie, jednoducho ju zamurovali do hradieb a z jej hornej časti urobili strážnu vežu. Dnes je najstaršou stavbou Skalice, s odkrytým románskym murivom, barokovou kupolou a freskami svätého Juraja bojujúceho s drakom z konca 15. storočia.
História
Rotunda bola pôvodne vybudovaná ako drobný kostolík na hradisku a plnila funkciu vlastníckeho kostolíka s malou plochou určenou na pochovávanie. Po roku 1372, keď sa v Skalici začalo budovať mestské opevnenie, prešla rotunda gotickou prestavbou – bola nadstavená menšími kameňmi a začlenená priamo do fortifikačného systému mesta. Jej horná časť odvtedy slúžila ako strážna veža, spodná časť si naďalej zachovala funkciu kaplnky. Okolo polovice 17. storočia pribudla baroková kupola s laternou. Počas bojov v roku 1945 bola rotunda poškodená a dnešnú podobu bez vonkajšej omietky získala až pri oprave v roku 1949, keď stavbári odkryli pôvodné murivo. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1970 a v roku 1996 prešli reštaurovaním aj vzácne nástenné fresky v jej interiéri.
Architektúra
Rotunda je centrálna kruhová stavba rozšírená o podkovovitú apsidu, ktorej murivo sa skladá z menších pieskovcových kvádrov. Apsida s konchou si zachovala pôvodnú románsku podobu vrátane stôp po dvoch románskych oknách na vonkajšej strane. Nad centrálnym priestorom sa vypína baroková kupola s laternou, čo je najvýraznejší zásah do pôvodného románskeho výrazu stavby. V interiéri sa dodnes zachovali fragmenty vzácnych nástenných malieb z konca 15. storočia s motívmi legendy o svätom Jurajovi.
