Pod nenápadnou kupolou v kúpeľnom parku vyviera voda, ktorá má takmer 70 stupňov a ktorá dala Piešťanom svetovú slávu. Južne od Napoleonových kúpeľov na Kúpeľnom ostrove sa pod malou kupolovitou stavbou skrýva jeden z najvýznamnejších termálnych prameňov Piešťan – prameň Adam Trajan. Pri prechádzke ostrovom sa oplatí zastaviť: pri studni prameňa pochopíte, odkiaľ pochádza sila piešťanskej liečby, ktorú už stáročia vyhľadávajú pacienti z celého sveta.
Najstarší a najvydatnejší prameň kúpeľov
Voda zo 7,5-metrovej studne vyviera s teplotou približne 65 – 67 °C a denne jej odtiaľto vyteká vyše 1200 kubických metrov, vďaka čomu ide o najvydatnejší a zároveň najstarší prameň v celom kúpeľnom systéme. Kupolová stavba nad prameňom prešla úpravami už v roku 1929 a rekonštrukciami v rokoch 1960 aj 2001. Prameň je súčasťou pavilónu, kde sa stretávajú tri pramene napájajúce akumulačnú stanicu s termálnou vodou – odtiaľ sa voda rozvádza do kúpeľných domov na procedúry.
Čo robí piešťanskú vodu výnimočnou
Piešťanská termálna voda dosahuje teplotu 67 – 69 °C a obsahuje približne 1500 mg rozpustených minerálnych látok v litri. Jej skutočným pokladom je však spolupráca s riekou Váh: z riečnych sedimentov a minerálnej vody tu prirodzene vzniká a obnovuje sa liečivé sírne bahno, prírodný fenomén, ktorý robí Piešťany jedinečnými nielen v Európe. Kombinácia termálnej vody a bahna sa využíva najmä pri liečbe ochorení pohybového ústrojenstva, reumatických chorôb, niektorých ochorení nervového systému a chorôb z povolania.
Muž, po ktorom je prameň pomenovaný
Prameň nesie meno po českom teológovi Adamovi Trajanovi, ktorý pôsobil ako farár v neďalekých Drahovciach. V roku 1642, vo veku 76 rokov, zložil chválospevnú báseň o liečivých účinkoch piešťanskej vody – text, ktorý sa dnes považuje za vôbec prvú propagáciu tunajších kúpeľov. Dá sa povedať, že starý kňaz napísal prvú „reklamu“ na Piešťany takmer dve storočia predtým, než tu vyrástol prvý kúpeľný dom.
Z histórie kúpeľov
Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch nájdeme v listine uhorského kráľa Kolomana z roku 1113. Prvý kúpeľný dom – dnešné Napoleonove kúpele, najstaršia kúpeľná budova na ostrove – dal postaviť rod Erdődyovcov v roku 1822. Veľký rozmach nastal po roku 1889, keď kúpele prevzala rodina Winterovcov (firma Alexander Winter a synovia) a premenila ich na podnik svetového významu. Z tohto obdobia pochádzajú aj secesné hotely, ktoré dodnes dotvárajú atmosféru Kúpeľného ostrova.
Praktické informácie
Prameň si môžete pozrieť z exteriéru kedykoľvek počas roka, prehliadka zaberie len pár minút. Kúpeľný ostrov je rovinatý a s kočíkom či na vozíku sa po ňom pohybujete bez problémov. K prameňu sa najpohodlnejšie dostanete peši z centra mesta cez Kolonádový most; autom môžete zaparkovať na platených parkoviskách pri kúpeľoch. Pri samotnom prameni sa kúpať nedá – ak chcete termálnu vodu vyskúšať na vlastnej koži, využite procedúry alebo termálne bazény kúpeľov. Aktuálnu ponuku nájdete na webe kúpeľov.
Tipy na výlety v okolí
- Kolonádový most – najdlhší krytý most na Slovensku (141,8 m) z rokov 1930 – 1933, s interiérovou výzdobou skiel od Martina Benku a sochou Barlolamača od Roberta Kühmayera, symbolom kúpeľov.
- Balneologické múzeum – v budove Kursalónu na okraji Mestského parku predstavuje históriu kúpeľníctva, archeológiu a národopis regiónu; vo Vile Dr. Lisku nájdete historické fotografie, plagáty a lekárske nástroje z kúpeľov.
- Kúpeľný park a nábrežie Váhu – ideálne na pokojnú prechádzku medzi historickými kúpeľnými domami a sochami.
