Osemuholník, nad ním valec, dvanásťboký hranol na konzolách a navrchu kužeľová strecha s lucernou – vodárenská veža na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch je pôsobivým príkladom medzivojnovej technickej architektúry. Postavili ju v roku 1928 uprostred liečebných domov a kúpeľných zariadení a dodnes pripomína, ako rýchlo rástla infraštruktúra kúpeľného mesta v prvej polovici 20. storočia.
História a technika
Vodárenská veža bola postavená v roku 1928 stavebnou firmou Pittel a Brausewetter, ktorú v roku 1870 založili podnikatelia Adolf barón Pittel a inžinier Viktor Brausewetter. Spoločnosť patrila medzi priekopníkov využitia betónu v stavebníctve a počas industrializácie Rakúsko-Uhorska sa s množstvom dcérskych spoločností rozrástla po celej monarchii. V Piešťanoch okrem vodárenskej veže postavila aj krytú plaváreň Eva, prvú svojho druhu na Slovensku, ďalej kúpeľný dom a Kolonádový most cez rieku Váh. V Bratislave sa firma podpísala napríklad pod Kostol sv. Alžbety, známy ako Modrý kostolík, výškovú budovu Manderlák aj sálu Reduty. Samotná piešťanská veža je železobetónová konštrukcia s pôdorysom osemuholníka, ktorá v hornej časti prechádza do valcového telesa a nad ním do dvanásťbokého hranola uloženého na konzolách. Kužeľovú strechu veže dopĺňa valcová lucerna, ktorá jej dodáva výraznú siluetu. Svojím funkcionalistickým výrazom patrí veža medzi hodnotné príklady technickej architektúry medzivojnového obdobia a mesto Piešťany ju zaradilo medzi svoje architektonické pamiatky.
