Len kúsok od kúpeľného ostrova sa Váh rozlieva do širokej vodnej plochy, ktorá k Piešťanom patrí takmer rovnako ako kúpele. Sĺňava je priehradné jazero dlhé vyše šesť kilometrov – v lete sa tu plachtí, vesluje a surfuje, po hrádzi krúžia cyklisti a korčuliari a na pokojných zátokách hniezdia rybáre a čajky. Na svoje si tu prídu športovci, rodiny s deťmi aj pozorovatelia vtákov, ktorí sem chodia v každom ročnom období.
Príroda a charakteristika
Nádrž leží na severnom okraji Podunajskej nížiny pod Považským Inovcom, medzi Piešťanmi a Drahovcami, vo výške okolo 162 m n. m. Je súčasťou vodného diela Drahovce – Madunice a vznikla prehradením Váhu haťou v Drahovciach. Postavili ju v rokoch 1956 – 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk. Vodná plocha má rozlohu približne 4,3 km², dĺžku 6,4 km a šírku až 2 km a pojme vyše 12 miliónov kubických metrov vody. Okrem rekreácie plní aj praktickú úlohu – slúži ako zdroj vody pre jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Meno vraj dostala podľa nadpriemerného počtu slnečných dní, ktorými je okolie Piešťan známe.
Vtáčí raj na Váhu
Sĺňava patrí k najcennejším vtáčím lokalitám na západnom Slovensku a je zaradená aj do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta chránenou študijnou plochou s výmerou 399 ha a od roku 2008 je oblasť vyhlásená za chránené vtáčie územie Sĺňava s rozlohou vyše 509 hektárov v katastroch Piešťan, Banky, Ratnoviec, Sokoloviec a Drahoviec. Chránia sa tu najmä rybár riečny, čajka čiernohlavá a čajka sivá. Nádrž je dôležitou zastávkou vodného vtáctva pri jarnom a jesennom ťahu Považím a v zime tu zimujú aj vzácne severské druhy.
Na nádrži vznikol umelý vtáčí ostrov Čajka, kde hniezdia kolónie rybára riečneho a viacerých druhov čajok. Keďže výstavba priehrad a regulácia Váhu v druhej polovici 20. storočia pripravili vtáky o desiatky prirodzených riečnych ostrovov, ochranári zo Štátnej ochrany prírody SR im pomáhajú aj plávajúcimi ostrovmi vysypanými riečnym štrkom. V roku 2023 na šiestich takých ostrovoch na Sĺňave a Kráľovej zahniezdilo približne 20 párov rybára riečneho.
Šport a oddych pri vode
- Vodné športy: obľúbené je veslovanie, windsurfing a plachtenie, v letných mesiacoch funguje v Ratnovskej zátoke vodnolyžiarsky vlek. Konajú sa tu kajakárske, kanoistické a veslárske preteky; v máji 2026 hostila nádrž aj plachetnicovú regatu Slovenského pohára Balnea Cup.
- Cyklistika a korčuľovanie: okolo nádrže vedie po korune hrádze asfaltový okruh dlhý približne 12 km pre peších, cyklistov aj inline korčuliarov.
- Rybolov: rybárčenie je na nádrži povolené podľa platných rybárskych predpisov.
- Kempovanie: pri nádrži sú dva autokempingy – Camping Pullmann a Camping Lodenica – a viacero penziónov a požičovní športového vybavenia.
Ako sa tam dostať
Severný cíp nádrže sa dotýka Piešťan, takže sa k nej dá prísť pešo alebo na bicykli priamo z mesta – od kúpeľného ostrova a Kolonádového mosta stačí ísť popri Váhu po prúde smerom na juh, kde sa rieka rozširuje do nádrže. Na asfaltový okruh sa napojíte z piešťanskej strany aj od kempu na brehu v Banke.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, okolie nádrže je prístupné celoročne.
- Ochrana prírody: nádrž je chráneným vtáčím územím – pri pozorovaní nerušte hniezdiská, najmä na jar a začiatkom leta.
- Občerstvenie: v kempoch pri nádrži a v Piešťanoch.
- Turistická známka: nádrž má turistickú známku č. 245 (Piešťany – vodná nádrž Sĺňava).
Tipy na výlety v okolí
- Kúpele Piešťany – svetoznáme kúpele na Kúpeľnom ostrove.
- Kolonádový most – most cez Váh, ktorý spája mesto s Kúpeľným ostrovom.
- Balneologické múzeum Imricha Wintera – história kúpeľníctva v Piešťanoch.
- Eko Park Piešťany – Rybársky Dvor – rodinná atrakcia neďaleko nádrže.
