Z vrcholu Veľkého Choča vidíte naraz Liptov, Oravu, Tatry, Fatru aj Roháče – a pod nohami máte vápencovú skalu, ktorá tu vznikla na dne pradávneho mora. Chočské vrchy na pomedzí Liptova a Oravy sú pohorím bez klasického hrebeňa: hlboké doliny ho rozdelili na samostatné skalné masívy, medzi ktorými sa skrývajú krasové kaňony Prosieckej a Kvačianskej doliny. Je to malé pohorie, ktoré za jeden deň ponúkne výstup na jeden z najkrajších výhľadových vrcholov Slovenska aj prechádzku tiesňavou s rebríkmi a vodopádmi.
Príroda a charakteristika
Chočské vrchy sú vyše 24 km dlhé, no ich šírka sa pohybuje len okolo 4 km (maximálne 8 km). Čo ich robí výnimočnými, je absencia súvislého hlavného hrebeňa. Pohorie je hlbokými dolinami rozdelené na samostatné, masívne bloky, a turistika tu preto nie je o plynulom prechode z jedného vrcholu na druhý, ale o objavovaní izolovaných svetov s vlastným charakterom. Z geomorfologického hľadiska sa pohorie delí na tri podcelky:
- Choč – západná, najmohutnejšia časť s dominantným Veľkým Chočom (1 611 m),
- Sielnické vrchy – stredná časť s miernejšími formami,
- Prosečné – východná časť, charakteristická paralelnými masívmi a hlbokými krasovými dolinami.
Geológia: keď sa príkrovy posúvajú
Za dramatický vzhľad Chočských vrchov vďačíme ich zložitej geologickej stavbe. Kryštalické jadro pohoria nikde nevystupuje na povrch, celé je budované mohutnými súvrstviami druhohorných usadených hornín, ktoré tvoria dva na seba nasunuté príkrovy:
- Krížňanský príkrov tvorí nižšie, úpätné časti masívov. Sú to najmä slienité vápence, slieňovce a bridlice z kriedy, ktoré ľahko podliehajú zvetrávaniu.
- Chočský príkrov je nasunutý na krížňanský a tvorí najvyššie partie. Budujú ho odolné vápence a dolomity z triasu – práve z nich sú najdramatickejšie skalné steny a veže. Chočský príkrov tu nie je súvislý, zachoval sa vo forme izolovaných príkrovových trosiek, z ktorých najväčšou je masív Veľkého Choča.
Krasové divy: ponory a vyvieračky Prosieckej doliny
Vďaka prevahe vápencov a dolomitov sú Chočské vrchy mimoriadne bohaté na krasové javy. Prevládajú podzemné formy nad povrchovými – škrapy sa vyskytujú najmä na Veľkom Choči a Čereňovej v masíve Lomného, závrty sú zriedkavé.
Skutočným krasovým divom je Prosiecka dolina. Potok Prosiečanka, prameniaci na flyšovom území plošiny Svorad, sa po vstupe do krasového údolia stráca vo výraznom ponore. Nasleduje asi 4 km dlhý tok neznámym podzemím, kým vody opäť nevyvierajú v mohutnej krasovej vyvieračke na dolnom konci doliny. Existencia rozsiahleho jaskynného systému v masíve Prosečného sa predpokladá, no dosiaľ sa doň nepodarilo preniknúť. Jaskyne vznikali aj v masíve Veľkého Choča a Lomného, na Smrekove je známa 115 metrov dlhá jaskyňa. Najznámejšia Liskovská jaskyňa na Mníchu patrí už do Liptovskej kotliny.
