Kruhový výhľad od Tatier po Oravskú priehradu a Liptovskú Maru, za dobrej viditeľnosti až na Babiu horu – Veľký Choč (1 611 m n. m.) je najvyšším vrchom Chočských vrchov a výraznou dominantou na pomedzí Oravy a Liptova. Vrchol leží na hranici okresov Dolný Kubín a Ružomberok, nad obcami Valaská Dubová, Jasenová a Lúčky. Masív je od roku 1982 chránený ako národná prírodná rezervácia Choč. Najkratší výstup vedie z Valaskej Dubovej cez Strednú poľanu.
Čo vás čaká
Z lesa sa chodník dostáva na trávnaté a kamenisté svahy, posledný úsek pod vrcholom je strmší a skalnatý. Na vrchole je kruhový výhľad – na Západné a Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru, Oravskú priehradu aj Liptovskú Maru, za dobrej viditeľnosti až po Babiu horu a Pilsko. Vrch je obľúbený aj pri východe slnka. V lokalite žije medveď hnedý, preto je vhodné chodiť v skupine a nezostávať na vrchole po zotmení bez výbavy.
Príroda a história
Svahy Choča sú husto zalesnené, no vrcholovú dolomitovú čiapku pokrýva len kosodrevina a skaly. Spolu so susedmi – Malým Chočom (1 465 m), Zadným Chočom (1 288 m) a Predným Chočom (1 249 m) – tvorí masív, ktorý sa nad dolinami Váhu a Oravy dvíha približne o tisíc metrov. Meno vrchu sa spája s jeho tvarom: staré slová koč, kuča či guča označovali hrb alebo kopu. Výrazná silueta slúžila ako orientačný bod na obchodnej ceste z Podunajska k Baltu a na okolitých vrchoch – Prednom Choči, Mníchu, Tupej a Ostrej skale – sa našli pozostatky pravekých hradísk. Na Poľane, cez ktorú vedie výstup z Valaskej Dubovej, stála od roku 1924 turistická útulňa; v decembri 1944 ju vypálili nemeckí vojaci. Miestni držia tradíciu silvestrovských výstupov na vrchol.
