Nad obcou Vyšný Kubín na Orave sa týčia dve vápencové bradlá – špicatá Ostrá skala a zaoblená Tupá skala, obe vo výške okolo 812 metrov. Na ich vrcholoch stáli hradiská od praveku až po stredovek a z ich bralí uvidíte Veľký Choč aj údolie Oravy.
Príroda a charakteristika
Skaly sú súčasťou bradlového pásma na okraji Oravskej vrchoviny v okrese Dolný Kubín. Ako napovedajú názvy, Ostrá skala má špicatejší, vežovitý vrchol so strmšími stenami, zatiaľ čo Tupá skala je zaoblenejšia a plochšia. Obe vznikli vypreparovaním odolných vápencov bradlového pásma z mäkších okolitých hornín a dnes vystupujú z krajiny ako dvojica osamelých skalných ostrovov so sutinovými poľami a skalnými terasami.
História osídlenia
Tupá skala bola významným hradiskom už od lužickej kultúry a jej osídlenie pokračovalo prakticky až do konca halštatského obdobia. Keď obyvatelia Tupú skalu opustili, ťažisko osídlenia sa presunulo na susednú Ostrú skalu, kde v strednom laténe, teda v 2. storočí pred naším letopočtom, vybudovali Kelti z púchovskej kultúry pevný hrádok. Osídlenie tu pokračovalo aj v dobe rímskej a napokon v 9. až 12. storočí, keď si opevnenie obnovili Slovania a vytvorili tu centrálne správne sídlo severnej Oravy.
Archeologické výskumy priniesli pozoruhodné nálezy – z keltského obdobia tri zlaté mince (statéry) a bronzové ramienko váh na váženie kovov, doplnené o laténske spony a keramiku, zo slovanskej vrstvy zasa súbor železných predmetov vrátane zbraní, ostrôh, kosákov a šperkov, ako aj pozostatky zrubových obydlí a ohnísk. Rádiokarbónové datovanie (C14) pomohlo určiť viacero stavebných fáz oboch hradísk.
Príroda a ochrana
Chránený areál Ostrá skala a Tupá skala s rozlohou približne 22,3 hektára a ochranným pásmom takmer 13 hektárov bol vyhlásený v roku 1972. Územie má tretí a štvrtý stupeň ochrany a chráni okrem pestrej vápnomilnej flóry aj archeologickú lokalitu z obdobia púchovskej kultúry.
Výhľad
Z vrcholov je výhľad na Chočské vrchy s Veľkým Chočom, na Oravskú Maguru a údolie Oravy.
Ako sa tam dostať
K skalám vedú chodníky z Vyšného Kubína, ale aj z Dolného Kubína (časť Medzihradné) či z obce Leštiny. Výstup z Vyšného Kubína je krátky, väčšinu trasy tvorí lúčny a lesný terén, len záverečný úsek pod vrcholmi je skalnatejší. Celá prechádzka spolu s návratom zaberie približne hodinu až dve. Chodníky nie sú oficiálne turisticky značené, preto sa oplatí mať pri sebe mapu alebo navigáciu.
Praktické informácie
Vstup: voľne prístupné celoročne, bez vstupného.
Vhodné pre deti: áno, trasa je krátka.
Orientácia: chodníky nie sú značené, zíde sa mapa.
Psy: na vôdzke.
Občerstvenie a WC: pri skalách nie sú, nájdete ich v obci Vyšný Kubín.
