Skalné veže a brány, hlboké tiesňavy, stovky jaskýň a lesy, ktorými sa túlajú veľké šelmy – to všetko ponúka Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy. Rozprestiera sa na pomedzí Trenčianskeho a Žilinského kraja, zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina a vyhlásili ju v roku 1989. Na ploche takmer 310 km² chráni jedno z geologicky najpestrejších pohorí severozápadného Slovenska a zahŕňa dva orografické celky – Strážovské vrchy a Súľovské vrchy.
Príroda a geológia
Na rozdiel od mnohých iných pohorí Karpát nemajú Strážovské a Súľovské vrchy výrazný ústredný hrebeň. Sú rozbrázdené hustou sieťou kotlín a hlbokých dolín, ktoré smerujú na všetky strany. Vrcholy a hrebene dosahujú 600 až 1 213 m, dná dolín ležia vo výške 315 až 655 m – na malom území tak vzniká mimoriadne členitý reliéf. Zhruba 90 % oblasti tvorí neosídlená lesnatá krajina, zvyšok pripadá na lúky a pasienky v nižších polohách.
Geologickú stavbu tvoria najmä vápence a dolomity niekoľkých subtatranských príkrovov (manínskeho, krížňanského a chočského). V Súľovských skalách zase dominujú treťohorné karbonátové zlepence, z ktorých erózia vymodelovala veže, ihly, okná a bizarné homole.
Vápencové bralá a stovky jaskýň
Charakteristickým znakom Strážovských vrchov je bohatý kras – v území je zdokumentovaných vyše 200 jaskýň, mohutné bralá a tiesňavy. Medzi národné prírodné rezervácie patria Súľovské skaly, Manínska tiesňava, Strážov, Podskalský Roháč a Vápeč. Najvyšším vrchom pohoria je Strážov (1 213 m n. m.), ktorý vysoko prečnieva okolité vrchy a ponúka rozhľad do širokého okolia.
Hneď vedľa Manínskej tiesňavy leží prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava, vyhlásená v roku 1970. Vznikla zarezaním Manínskeho potoka do vápencového bradla Drieňovka. Pod jej skalnými stenami sa rozkladajú mohutné sutinové kužele a na ich vrchole sa vypína skalný previs, ktorý ľudia nazývajú „Strecha Slovenska“. Obidvomi tiesňavami vedie náučný chodník.
Lesy plné veľkých šeliem
Takmer štyri pätiny územia pokrývajú lesy – bučiny, vo vyšších polohách jedľovo-bukové porasty s väčším podielom ihličnanov. Spolu s jedinečnými skalnými a lúčnymi biotopmi poskytujú útočisko medveďovi, vlkovi či rysovi, ako aj dravcom, sovám a vzácnym obojživelníkom. Severojužná orientácia pohoria umožňuje, aby vedľa seba rástli teplomilné aj horské druhy. Unikátom Manínskej tiesňavy je prilbica tuhá manínska, ktorá mimo obdobia kvitnutia ľahko splynie s okolitou vegetáciou.
Čo vás čaká
- Súľovské skaly – skalné mesto s Gotickou bránou, jaskyňou Šarkania diera a zrúcaninou Súľovského hradu. Územím vedie náučný chodník dlhý asi 7,5 km, ktorý nie je fyzicky náročný.
- Manínska a Kostolecká tiesňava – úzke vápencové kaňony pri Považskej Bystrici, cez ktoré vedie cesta aj náučný chodník.
- Strážov – najvyšší vrch pohoria, na ktorý vedie viacero značených trás, napríklad zo Zliechova.
Praktické informácie
- Vstup: CHKO je voľne prístupná celoročne, bez vstupného.
- Východisko: dobrým východiskom pre výlety do Strážovských vrchov je mesto Rajec v Rajeckej doline.
- Obuv: na skalnatých chodníkoch okolo Súľovských skál a Manínskej tiesňavy sa zíde pevná obuv s dobrou podrážkou, po daždi môžu byť vápencové a zlepencové úseky klzké.
- Pravidlá: v národných prírodných rezerváciách platí prísnejší stupeň ochrany, preto sa držte vyznačených chodníkov.
- Správa: Správa CHKO sídli v Považskej Bystrici.
