Nad obcou Komjatná, na pravej strane Váhu medzi Liptovom a Oravou, sa z lesov Šípskej Fatry dvíha vápencovo-dolomitové bralo Hrdošnej skaly (902 m n. m.). Vďaka obrovskému skalnému oknu, jaskyniam a reťazovým úsekom patrí k najzaujímavejším turistickým cieľom v okolí Ružomberka. Z vyhliadky na skale máte Komjatnú ako na dlani a za ňou kužeľ Veľkého Choča.
Príroda a charakteristika
Hrdošná skala je súčasťou hrebeňa Hrdoša (954 m n. m.), ktorý pokračuje cez Skríželnú skalu až k zalesnenému vrchu Ostré (1 067 m n. m.). Masív tvoria strmé vápencové a dolomitové bralá a hrebienky s mohutnými skalnými blokmi, bránami, oknami a niekoľkými jaskyňami.
- Skalné okno: hlavnou atrakciou je monumentálne skalné okno, do ktorého sa vystupuje po reťazi a na druhej strane z neho vedie ďalší krátky reťazový úsek. Vnútri sú veľké balvany a ohnisko, za oknom je v skale ďalší veľký otvor.
- Žaškovská jaskyňa: najväčšia jaskyňa Hrdošnej skaly je dlhá asi 120 metrov. Je významným zimoviskom netopierov a oficiálne je pre verejnosť neprístupná – do jej vnútra preto nevstupujte.
- Výhľady: zo skaly a z hrebeňa uvidíte Komjatnú, Žaškov a Oravu, Chočské vrchy s Veľkým Chočom, Kubínsku hoľu, Malú Fatru aj Západné Tatry. Z Ostrého sa otvára kruhový výhľad, za dobrej viditeľnosti až po Nízke Tatry.
Povesť o pyšnom Hrdošovi
K skale sa viaže niekoľko verzií povesti o pyšnom pánovi. Podľa oravskej povesti vládol na vrchole masívu bohatý a namyslený zemepán, ktorého pre jeho povahu nikto nevolal inak ako Hrdoš. Zo strachu o majetok ukryl poklady v okolitých jaskyniach a život napokon ukončil skokom zo skaly, ktorá nesie jeho meno. Liptovská verzia hovorí, že Hrdoš odmietol pomôcť hladujúcim poddaným, jeho drevené sídlo zničil blesk, poklad sa prepadol do skalných puklín a samotný pán skamenel. Ďalšie podanie spomína krutého hradného pána, ktorého nakoniec trápili výčitky svedomia. Legendy o skrytých pokladoch v jaskyniach sa tu rozprávajú dodnes.
