Šíp je výrazný vápencový vrch s nadmorskou výškou 1169 metrov, ktorý sa vypína nad sútokom Váhu a Oravy medzi obcami Stankovany a Žaškov. Geomorfologicky patrí do podcelku Šípska Fatra v rámci pohoria Veľká Fatra, hoci svojím skalnatým charakterom pripomína skôr vyššie vápencové pohoria. Vrcholová časť s bralami, sutinami a jaskyňami je od roku 1980 chránená ako národná prírodná rezervácia.
Ako vznikol a charakteristika
Masív tvoria odolné vápence a dolomity, ktoré na južnej a východnej strane vytvárajú strmé steny a skalné rebrá. Popri hlavnom vrchole Šípu (1169 m) k nemu geomorfologicky patria aj susedné vrcholy Zadný Šíp (1142 m) a Žaškovský Šíp (940 m). V masíve je zaznamenaných niekoľko jaskýň rôznej veľkosti, medzi nimi aj Ľadová jaskyňa na severnom svahu, priepasťovitá dutina hlboká približne 28 metrov, v ktorej sa zaľadnenie udržiava hlboko do leta. Neďaleko nej sa nachádza aj menšia jaskyňa Bralo, ukrytá priamo v skalnej stene vo výške 8 až 9 metrov nad terénom – k jej vstupu sa dá dostať len po rebríkoch a lanách, preto je vhodná skôr pre skúsenejších a odvážnejších návštevníkov.
Príroda a ochrana
Národná prírodná rezervácia Šíp s rozlohou 302 hektárov bola vyhlásená v roku 1980 na ochranu vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev viazaných na vápencové a dolomitické skaly. Rezervácia zároveň chráni zachovalé lesné porasty na strmých svahoch masívu.
