Prejdite sa dedinskou ulicou, kde vonia drevo zrubov, nazrite do dobovo zariadenej izby či do kováčskej dielne a zastavte sa v krčme z roku 1811 – v martinských Jahodníckych hájoch sa rozprestiera Múzeum slovenskej dediny, najväčší skanzen a najväčšia národopisná expozícia v prírode na Slovensku. Leží v juhovýchodnej časti Martina a na ploche 15,5 hektára predstavuje okolo 145 pôvodných stavieb prenesených zo štyroch regiónov severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova, Kysúc a Turca.
História
Myšlienka postaviť v Martine skanzen siaha do roku 1931. Prvým exponátom sa v roku 1943 stala zvonica z Koštian nad Turcom, ktorú previezli do botanickej záhrady Slovenského národného múzea. Samotné múzeum v Jahodníckych hájoch začalo Slovenské národné múzeum budovať v 60. rokoch 20. storočia, základný kameň položili 5. novembra 1968. Prvé objekty, pochádzajúce z oravských dedín, sa verejnosti otvorili v roku 1972 a postupne pribúdali ďalšie sekcie venované Kysuciam-Podjavorníkom a Liptovu, dnes sa dotvára aj časť predstavujúca Turiec. Od roku 2004 je skanzen otvorený celoročne.
Najväčšia expozícia ľudovej architektúry na Slovensku
Expozícia ukazuje ľudové staviteľstvo, bývanie a spôsob života obyvateľov severozápadného Slovenska v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Pôvodným zámerom bolo predstaviť celé Slovensko, napokon však vznikli ucelené regionálne časti.
- Orava – najstaršia sprístupnená časť s desiatimi roľníckymi usadlosťami. Najpozoruhodnejšia je zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748, nechýba kováčska dielňa zo Suchej Hory, olejáreň z Oravského Veselého, sýpky či krčma z Oravskej Polhory.
- Turiec – dominantou je drevený kostolík z Rudna z roku 1792, v ktorom sa počas podujatí konajú aj bohoslužby. Uvidíte tu aj filagóriu zo Slovenského Pravna, obchod a požiarnu zbrojnicu z Laskára či klobučnícku dielňu z Veľkého Čepčína.
- Kysuce – Podjavorníky – usadlosti z Kysúc, elementárna škola z Petrovíc a bačov z Papradna – typická sezónne využívaná stavba Javorníkov.
- Liptov – sprístupnené usadlosti z Vavrišova a Východnej, ďalej zvonica z Trsteného, sýpky, senníky či zemianska kúria z Kráľovskej Lehoty.
Domy, mlyny aj zvonice
Medzi obytnými, hospodárskymi, technickými, spoločenskými a sakrálnymi stavbami nájdete zrubové domy, maštale, sýpky, mlyny či zvonice – mnohé z nich plne zariadené dobovým nábytkom a predmetmi každodennej potreby tak, ako ich používali generácie predtým. Skanzen nie je len statická expozícia: počas roka tu múzeum organizuje podujatia národopisného roka s ukážkami remesiel a tradícií, napríklad jesenný Michalský jarmok.
Praktické informácie
Prehliadka trvá spravidla okolo 1,5 hodiny, ak si však chcete pozrieť všetky regióny v pokoji, počítajte s dlhším časom. K dispozícii je krčma, predaj remeselných výrobkov a pre školské skupiny aj tvorivé dielne s tradičnými technikami. Areál je rozľahlý a čiastočne v teréne, preto sa oplatí pohodlná obuv. Aktuálne otváracie hodiny, vstupné a program podujatí odporúčame overiť na webe Slovenského národného múzea.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu skanzenu môžete spojiť s ďalšími múzeami SNM v Martine – Etnografickým múzeom či Múzeom Martina Benku – alebo s výletom do Turčianskej kotliny a na hrebene Malej a Veľkej Fatry.
