Za kovovou bránou s biblickým nápisom o nádeji sa otvára topoľová alej a za ňou jeden z najkrajšie udržiavaných židovských cintorínov na Slovensku. Leží na západnom okraji Žiliny, na začiatku Jesenského ulice, obohnaný plným múrom, a je posledným miestom odpočinku miestnej židovskej komunity, ktorej história tu siaha do polovice 19. storočia. Spolu s obradnou sieňou a pamätníkom obetiam holokaustu tvorí ojedinelý súbor pamiatok svojho druhu.
História
Presný rok založenia cintorína nie je celkom jednoznačný – podľa niektorých prameňov vznikol okolo roku 1852. Staralo sa oň pohrebné bratstvo Chevra kadiša, založené v roku 1865: dobrovoľný spolok, ktorý pomáhal nemajetným, chorým a umierajúcim a zabezpečoval rituálnu očistu zosnulých, ich uloženie do truhly aj pohreb. Členstvo v ňom bolo čestnou výsadou.
Na ploche s rozmermi približne 40 × 180 metrov dnes stojí vyše 1 500 náhrobkov. Najstaršia časť leží približne uprostred cintorína a pochádza zo začiatku druhej polovice 19. storočia. Od konca 19. storočia, keď do Žiliny prichádzali mladí a zámožnejší ľudia, pribúdali honosné vysoké stély a v medzivojnovom období aj rodinné hrobky a mohutné mramorové bloky.
Čo uvidíte
Za vstupnou trojosovou bránou s trojuholníkovým štítom vedie topoľová alej k obradnej sieni. Nápis nad bránou je v starej biblickej hebrejčine a v preklade znie „Je nádej a tvoja nádej nezanikne“.
- Obradná sieň z roku 1936 podľa návrhu architekta Júliusa Steina má jednoduchý interiér s kazetovým stropom, katafalkom a miestami pre smútiacich. Je priechodná – cez jej vstupy sa vchádza na samotný cintorín.
- Pamätník obetiam holokaustu z roku 1952 navrhol architekt Jozef Zweigenthal. Ide o 5,5 metra vysokú pyramídu obloženú čiernou švédskou žulou, na stenách sú biele mramorové tabule s menami 2 668 židovských mužov, žien a detí zo Žiliny a okolia. Každoročne sa tu koná smútočná tryzna.
- Náhrobky – najstaršie, nízke pieskovcové macevy pripomínajú tvarom Mojžišove dosky Desatora; ich texty sú dnes často nečitateľné. Neskoršie stély sú z betónu, žuly, mramoru či čierneho granitu.
Pri prechádzke si všímajte symboly: žehnajúce ruky označujú potomkov kňazského rodu Kohenov, krčah s miskou príslušnosť k Levitom, objavuje sa aj Dávidova hviezda, smútiaca holubica či smútočná vŕba, používaná najmä na hroboch žien. Staršie nápisy sú hebrejské, od konca 19. storočia pribúda nemčina a maďarčina a po roku 1918 aj slovenčina. Na začiatku cintorína sú malé náhrobky vojakov židovského vyznania, ktorí zomreli počas prvej svetovej vojny v žilinskej cholerovej nemocnici a zajateckom tábore, a nájdete tu aj náhrobné kamene prevezené zo židovského cintorína v Dolnom Kubíne.
Súčasný stav
Vďaka starostlivosti Židovskej náboženskej obce v Žiline je cintorín vo veľmi dobrom stave a naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu. Napriek svojmu historickému významu nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.
Praktické informácie
- Poloha: začiatok Jesenského ulice v Žiline, kúsok od centra mesta a v dosahu MHD.
- Prístup: ide o aktívne pietne miesto, návštevu je vhodné vopred dohodnúť so Židovskou náboženskou obcou v Žiline.
- Oblečenie: muži by si mali pokryť hlavu.
- Čas na prehliadku: asi 30 – 45 minút.
