Pod Kremnicou, mestom, ktoré v stredoveku zásobovalo zlatom celú Európu, sa dá dnes zísť priamo do bane. V Štôlni Andrej si nasadíte prilbu a čelovku, oblečiete plášť a so sprievodcom prejdete 660 metrov chodieb až 60 metrov pod povrchom. Uvidíte žilu, v ktorej sa leskne kremeň so stopami zlata, vagóniky na koľajniciach, komory vytesané do skaly a výdrevu, akú stavali banskí tesári pred stáročiami. Hodina v tme a chlade je najpriamejší spôsob, ako pochopiť, prečo sa Kremnici hovorilo Zlatá.
História a zaujímavosti
Zlato a striebro sa v Kremnických vrchoch dobývali už v 10. storočí. V roku 1328 udelil kráľ Karol Róbert osade mestské privilégiá a založil tu mincovňu, ktorá pracuje dodnes a patrí k najstarším nepretržite fungujúcim na svete. Z kremnického zlata sa razili dukáty a florény, ktoré si vďaka stálej rýdzosti udržali povesť jednej z najtvrdších mien stredovekej Európy. Ťažba tu prežila storočia: hlbinné dobývanie skončilo v roku 1970, povrchové v roku 1992 a posledný banský podnik zatvoril brány v roku 2000.
Štôlňa Andrej patrí k najmladším dielam kremnického revíru. Vyrazili ju v roku 1982 ako prieskumnú chodbu pri poslednom pokuse obnoviť ťažbu zlata, ktorý sa však neoplatil. V roku 2007 sa štôlne ujala skupina nadšencov okolo Dušana Rooba, vyčistila ju, zabezpečila a v auguste 2008 ju otvorila ako banské múzeum. Prehliadka tak nie je len o jednej chodbe – sprievodcovia na nej ukazujú vývoj baníctva v Kremnici od 16. do konca 20. storočia, hovoria o práci a tradíciách baníkov a nevynechajú ani legendy o permoníkoch.
Čo uvidíte
- Obnažená zlatonosná žila: kremenná žila priamo v stene chodby, v ktorej sú pri svetle čelovky viditeľné minerály vrátane antimonitu a stopy zlata.
- Banské nástroje: od želiezka a kladivka, ktorými sa chodby razili ručne, po pneumatické vŕtacie kladivá z 20. storočia.
- Huntíky a koľajisko: zachovaný systém podzemnej dopravy, ktorým sa vyťažená hornina vozila na povrch.
- Výdreva a oceľové výstuže: drevené rámy v starších úsekoch a oceľové kruhy v novších častiach ukazujú, ako sa stropy chodieb zabezpečovali v rôznych dobách.
- Komory vytesané do skaly: väčšie priestory, kde sprievodca vysvetlí, ako sa žila sledovala a dobývala.
Prehliadková trasa vedie po rovine, bez stúpania a schodov, takže zvládnuteľná je aj pre menej zdatných. V štôlni je po celý rok najviac 8 °C a časti chodieb sú osvetlené len slabo, preto sa hodí teplá bunda a pevná obuv – tá je povinná.
Ako sa tam dostať
Vstup do štôlne je v areáli bývalej šachty Ludovika na Banskej ceste, niekoľko minút od historického centra Kremnice. Od brány areálu sa k portálu štôlne kráča asi 300 metrov po otvorenom teréne; brána sa otvára najneskôr pol hodiny pred začiatkom prehliadky.
Praktické informácie
- Vstup: spoplatnený, deti, študenti a seniori majú zľavu, rodiny a skupiny zvýhodnené vstupné. Prehliadky sú len so sprievodcom a treba ich vopred objednať; pre skupinu je minimum 5 osôb.
- Sezóna a vstupy: celoročne, cez týždeň štyri vstupy denne (dopoludnia aj popoludní), cez víkend a sviatky dva popoludňajšie.
- Trvanie: približne 1 hodina v podzemí; výstroj (prilba, čelovka, plášť) dostanete na mieste.
- Pre koho: vhodné pre školákov a staršie deti, deti do 3 rokov do štôlne nesmú. Trasa nie je bezbariérová, kočík ani vozík do podzemia nevezmete.
- Fotografovanie: povolené.
- Oblečenie: teplá vrstva aj v lete, pevná uzavretá obuv.
