Retro elektronika, dobové dekorácie a „umenie“, ktoré by inde skončilo na povale, k tomu sprievodca, ktorý vás rozosmeje pri každej vitríne – a na nádvorí busty slávnych humoristov. Múzeum gýča sídli na Štefánikovom námestí v Kremnici, na nádvorí domu spojeného s menom hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu, a je jediným múzeom svojho druhu v Európe. Namiesto klasických historických exponátov ponúka nostalgickú prehliadku predmetov každodenného života druhej polovice 20. storočia, doplnenú vtipným výkladom a Uličkou slávnych nosov.
Príbeh a zaujímavosti
Myšlienka múzea sa zrodila už v roku 1973 a naplno sa rozvinula v roku 1982 v súvislosti s festivalom humoru a satiry, ktorý sa v Kremnici ako Kremnické gagy koná dodnes. Múzeum spravujú dobrovoľníci, prevažne dôchodcovia, ktorí zbierku budovali roky s cieľom pripomenúť bežný život v socialistickom Československu s nadhľadom a humorom. Zbierka priebežne rastie aj vďaka darom obyvateľov, ktorí do múzea prinášajú predmety zo svojich povál a pivníc.
Súčasťou nádvoria je Ulička slávnych nosov – s nápadom na ňu prišiel herec a humorista Stano Radič a jej výstavba sa začala v roku 2004 počas 24. ročníka festivalu Kremnické gagy ako parodická pripomienka hollywoodskeho chodníka slávy. Každý rok počas festivalu pribúda nová busta niektorej slovenskej či českej humoristickej osobnosti – ako prvý bol vyobrazený Július Satinský, nasledovali napríklad Jaroslav Filip, Marián Kochanský, Jozef Kroner či Katarína Kolníková. Ulička má pripomínať, že humor a satira majú ľuďom prinášať smiech a radosť, nie plač.
