V samom srdci historickej Kremnice, na Štefánikovom námestí obklopenom fontánami a meštianskymi domami, stojí budova, ktorá píše hospodárske dejiny už takmer sedem storočí. Mincovňa Kremnica patrí medzi najvýznamnejšie technické a historické pamiatky na Slovensku a zároveň ide o živý, plne funkčný priemyselný podnik, ktorý dodnes razí mince pre Slovensko aj desiatky ďalších krajín sveta.
História a technika
Mincovňu založil v roku 1328 uhorský kráľ Karol I. Róbert z Anjou a od tohto momentu funguje nepretržite dodnes, čím patrí medzi najstaršie súvisle pracujúce výrobné podniky na svete. Právo raziť mince spolu s výsadami slobodného kráľovského mesta udelil kráľ Kremnici presne 17. novembra 1328, v čase, keď sa v okolí mesta vo veľkom ťažilo zlato a striebro. Už v stredoveku si vybudovala povesť vďaka razbe zlatých dukátov, ktoré sa vyznačovali mimoriadne vysokou a stabilnou rýdzosťou kremnického zlata a patrili medzi najuznávanejšie platidlá v celej Európe. Dukáty razené podľa florentského vzoru mali hmotnosť 3,548 gramu s obsahom 3,52 gramu čistého zlata, ktorý sa po stáročia nemenil; celkovo ich vzniklo približne 21,5 milióna kusov a posledný opustil mincovňu v roku 1881. Keď ťažba zlata koncom 15. storočia slabla, podnik sa v rokoch 1499 až 1506 preorientoval aj na razbu strieborných mincí, v roku 1508 tu vznikli prvé medaily, v roku 1710 zaviedli vretenové raziace stroje a od roku 1871 bola Kremnica jedinou mincovňou na území vtedajšieho Uhorska. Po roku 1993 tu vznikali slovenské koruny a od roku 2009 sa tu razia slovenské euromince. Súčasťou historickej expozície je stará raziareň z prelomu 19. a 20. storočia s dobovými razidlami značky Vulkan, z ktorých niektoré sú po generálnych opravách stále funkčné a pri ukážke sa reálne uvádzajú do chodu.
