Na mohutnom vápencovom brale Cigánka, vo výške 935 metrov nad morom, sa na južnom okraji Muránskej planiny rozkladá monumentálna zrúcanina Muránskeho hradu. Ako tretí najvyššie položený hrad na Slovensku ponúka toto miesto hlboké ticho horských lúk, čistý vzduch a závratné pohľady do strmých roklín a nekonečných lesov.
Od kráľovského strážneho bodu po sídlo Muránskej Venuše
Muránsky hrad vznikol v 13. storočí ako kráľovský hrad na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Písomne je doložený už v roku 1271 pod menom Muráň, no jeho vtedajšia podoba sa nezachovala, pretože ho v prvej polovici 15. storočia zásadne prestavali. Keď sa Gemera zmocnili Jiskrove a bratrícke vojská, urobili si z hradu veľké zhromaždisko. V 16. storočí sa stal nechvalne známym útočiskom lúpežného rytiera Mateja Baša, ktorý v rokoch 1529 až 1549 zo svojím sídlom v hrade podnikal výpravy po celom Malohonte, Gemeri a Spiši, vypálil Levoču aj Dobšinú a jeho meno sa spája aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji. Cisárske vojsko vyslané snemom hrad v roku 1549 dobylo a Baša pri úteku zabili.
Hrad následne odkúpili Séčiovci (Széchyovci), ktorí ho po roku 1621 prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa oň starala jeho manželka Mária so štyrmi dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení vydala za palatína Františka Vešeléniho, ktorý sa preslávil ako organizátor proticisárskeho sprisahania v roku 1666, a hrad sa vtedy stal centrom rušného spoločenského života a vysokej politiky. Po jeho smrti hrad energicky bránila vdova Mária Séchy, preslávená ako Muránska Venuša – cisárske vojská dobyli pevnosť až po piatich dňoch obliehania. V roku 1720 predala kráľovská komora hrad Štefanovi Koháryovi, ktorého jediná dcéra sa neskôr vydala za príslušníka rodu Coburgovcov; tí hrad vlastnili až do roku 1945. Na začiatku 18. storočia hrad dvakrát vyhorel a koncom storočia ho už nikto neobýval.
Monumentálna rozloha a dochované prvky
Muránsky hrad patril k najrozsiahlejším pevnostiam v celom Uhorsku, pričom jeho areál zaberal plochu takmer troch hektárov:
- Vstupná vežová brána: Gotická stavba s dochovanou kamennou sedíliou vo vnútri, ktorá po rekonštrukcii v roku 2005 tvorí hlavný vstup do hradného areálu.
- Vyhliadkové plošiny na brale Cigánka: Dve bezpečne upravené terasy nad kolmým skalným zrázom, vybudované počas rozsiahlej obnovy v roku 2005.
- Základy palácov a kaplnky: Kamenné murivá obytných a reprezentačných stavieb roztrúsené po trávnatej ploche hradného vrchu, na jednom z múrov sa zachovala aj renesančná sgrafitová ornamentika.
- Opevnenie s baštami: Na severovýchodnej strane kruhové, na západnej hranolové bašty; v jednej z nich bol kedysi vybudovaný výťah na dopravu materiálu, keďže prístup k hradu bol mimoriadne náročný.
Život na horskej planine a literárna pamiatka
Život na takto vysoko položenom hrade bol prepojený s nespútanou prírodou Muránskej planiny. Hradné panstvo využívalo okolitú planinu na chov koní – tradíciu, ktorá v podobe chovu norika muránskeho typu na neďalekej Veľkej Lúke pretrváva dodnes. Osudy hradu, najmä pôsobenie Mateja Baša a jeho dobytie, opisuje aj jedna z najstarších dochovaných slovenských piesní, Pieseň o zámku Muránskom od Martina Bosňáka, ktorý sa mal na dobývaní hradu sám zúčastniť.
Z vyhliadky na brale Cigánka je možné zažiť neopakovateľný pocit pokoja pri pohľade na lesné masívy Slovenského rudohoria a hlboké údolie riečky Muráň.
Turistické trasy a pokojná horská atmosféra
Východiskom pre výstup je chata Zámok (843 m n. m.) v sedle pod hradom, ku ktorej vedie niekoľko značených chodníkov – najprirodzenejšia je červená značka z obce Muráň s prevýšením približne 450 metrov, menej náročná je žltá značka zo sedla Predná Hora alebo takmer rovinatá modrá značka spod sedla Javorinka. Od chaty vedie okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883 posledný, strmší úsek po červenom chodníku s prevýšením asi 90 metrov priamo k hradnej bráne, kde sú v skale dodnes viditeľné vytesané žliabky po pôvodnom drevenom schodisku. Hrad je súčasťou Národného parku Muránska planina, ktorý ponúka množstvo ďalších turistických trás.
Tipy na výlety v okolí
- Národný park Muránska planina: rozsiahle chránené územie s bohatou krasovou krajinou, jaskyňami a vzácnou flórou aj faunou.
- Chodník Márie Séchy: náučný chodník pripomínajúci osudy Muránskej Venuše, vedúci malebnou krajinou pod hradom.
- Tisovec a Revúca: najbližšie mestá s historickými pamiatkami a dobrým zázemím na občerstvenie.
- Dobšinská ľadová jaskyňa: jedna z najznámejších ľadových jaskýň v Európe, zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, vzdialená kratšou cestou autom.
