Hradby na hrane kolmej skalnej steny, trávnatá plošina s ruinami palácov a pod vami hlboké údolie riečky Muráň – Muránsky hrad na brale Cigánka vo výške 935 m n. m. je tretí najvyššie položený hrad na Slovensku a jeden z najrozsiahlejších v bývalom Uhorsku. Sídlil tu lúpežný rytier Matej Bašo aj „Muránska Venuša“ Mária Séčiová. Výstup cez Národný park Muránska planina je poriadna túra, no odmenou sú výhľady, aké z iného hradu nezažijete.
História a zaujímavosti
Muránsky hrad vznikol v 13. storočí ako kráľovský hrad na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Písomne je doložený už v roku 1271 pod menom Muráň, no jeho vtedajšia podoba sa nezachovala, pretože ho v prvej polovici 15. storočia zásadne prestavali. Keď sa Gemera zmocnili Jiskrove a bratrícke vojská, urobili si z hradu veľké zhromaždisko. V 16. storočí sa stal nechvalne známym útočiskom lúpežného rytiera Mateja Baša, ktorý v rokoch 1529 až 1549 so svojím sídlom v hrade podnikal výpravy po celom Malohonte, Gemeri a Spiši, vypálil Levoču aj Dobšinú a jeho meno sa spája aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji. Cisárske vojsko vyslané snemom hrad v roku 1549 dobylo a Baša pri úteku zabili.
Hrad následne odkúpili Séčiovci (Széchyovci), ktorí ho po roku 1621 prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa oň starala jeho manželka Mária so štyrmi dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení vydala za palatína Františka Vešeléniho, ktorý sa preslávil ako organizátor proticisárskeho sprisahania v roku 1666, a hrad sa vtedy stal centrom rušného spoločenského života a vysokej politiky. Po jeho smrti hrad energicky bránila vdova Mária Séchy, preslávená ako Muránska Venuša – cisárske vojská dobyli pevnosť až po piatich dňoch obliehania. V roku 1720 predala kráľovská komora hrad Štefanovi Koháryovi, ktorého jediná dcéra sa neskôr vydala za príslušníka rodu Coburgovcov; tí hrad vlastnili až do roku 1945. Na začiatku 18. storočia hrad dvakrát vyhorel a koncom storočia ho už nikto neobýval.
Čo uvidíte
Muránsky hrad patril k najrozsiahlejším pevnostiam v celom Uhorsku, pričom jeho areál zaberal plochu takmer troch hektárov:
