Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krasneslovensko.eu
Krasneslovensko.eu
Muránsky hrad
1 / 1
Hrady a zrúcaniny

Muránsky hrad

Rozsiahla zrúcanina tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku, na brale Cigánka vo výške 935 m n. m. nad obcou Muráň, s výhľadmi na Muránsku planinu.

Základné informácie

GPS
48.75990, 20.06096
Typ vstupného
Zadarmo
Sezónnosť
Celoročne prístupné
Režim otváracích hodín
Voľne prístupné kedykoľvek
Časová náročnosť
Poldenný výlet
Možnosť online rezervácie
Nie

Článok

Hradby na hrane kolmej skalnej steny, trávnatá plošina s ruinami palácov a pod vami hlboké údolie riečky Muráň – Muránsky hrad na brale Cigánka vo výške 935 m n. m. je tretí najvyššie položený hrad na Slovensku a jeden z najrozsiahlejších v bývalom Uhorsku. Sídlil tu lúpežný rytier Matej Bašo aj „Muránska Venuša“ Mária Séčiová. Výstup cez Národný park Muránska planina je poriadna túra, no odmenou sú výhľady, aké z iného hradu nezažijete.

História a zaujímavosti

Muránsky hrad vznikol v 13. storočí ako kráľovský hrad na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Písomne je doložený už v roku 1271 pod menom Muráň, no jeho vtedajšia podoba sa nezachovala, pretože ho v prvej polovici 15. storočia zásadne prestavali. Keď sa Gemera zmocnili Jiskrove a bratrícke vojská, urobili si z hradu veľké zhromaždisko. V 16. storočí sa stal nechvalne známym útočiskom lúpežného rytiera Mateja Baša, ktorý v rokoch 1529 až 1549 so svojím sídlom v hrade podnikal výpravy po celom Malohonte, Gemeri a Spiši, vypálil Levoču aj Dobšinú a jeho meno sa spája aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji. Cisárske vojsko vyslané snemom hrad v roku 1549 dobylo a Baša pri úteku zabili.

Hrad následne odkúpili Séčiovci (Széchyovci), ktorí ho po roku 1621 prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa oň starala jeho manželka Mária so štyrmi dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení vydala za palatína Františka Vešeléniho, ktorý sa preslávil ako organizátor proticisárskeho sprisahania v roku 1666, a hrad sa vtedy stal centrom rušného spoločenského života a vysokej politiky. Po jeho smrti hrad energicky bránila vdova Mária Séchy, preslávená ako Muránska Venuša – cisárske vojská dobyli pevnosť až po piatich dňoch obliehania. V roku 1720 predala kráľovská komora hrad Štefanovi Koháryovi, ktorého jediná dcéra sa neskôr vydala za príslušníka rodu Coburgovcov; tí hrad vlastnili až do roku 1945. Na začiatku 18. storočia hrad dvakrát vyhorel a koncom storočia ho už nikto neobýval.

Čo uvidíte

Muránsky hrad patril k najrozsiahlejším pevnostiam v celom Uhorsku, pričom jeho areál zaberal plochu takmer troch hektárov:

  • Vstupná vežová brána: Gotická stavba s dochovanou kamennou sedíliou vo vnútri, ktorá po rekonštrukcii v roku 2005 tvorí hlavný vstup do hradného areálu.
  • Vyhliadkové plošiny na brale Cigánka: Dve bezpečne upravené terasy nad kolmým skalným zrázom, vybudované počas rozsiahlej obnovy v roku 2005.
  • Základy palácov a kaplnky: Kamenné murivá obytných a reprezentačných stavieb roztrúsené po trávnatej ploche hradného vrchu, na jednom z múrov sa zachovala aj renesančná sgrafitová ornamentika.
  • Opevnenie s baštami: Na severovýchodnej strane kruhové, na západnej hranolové bašty; v jednej z nich bol kedysi vybudovaný výťah na dopravu materiálu, keďže prístup k hradu bol mimoriadne náročný.

Život na horskej planine

Život na takto vysoko položenom hrade bol prepojený s nespútanou prírodou Muránskej planiny. Hradné panstvo využívalo okolitú planinu na chov koní – tradíciu, ktorá v podobe chovu norika muránskeho typu na neďalekej Veľkej Lúke pretrváva dodnes. Osudy hradu, najmä pôsobenie Mateja Baša a jeho dobytie, opisuje aj jedna z najstarších dochovaných slovenských piesní, Pieseň o zámku Muránskom od Martina Bosňáka, ktorý sa mal na dobývaní hradu sám zúčastniť.

Ako sa tam dostať

Východiskom pre výstup je chata Zámok (843 m n. m.) v sedle pod hradom, ku ktorej vedie niekoľko značených chodníkov – najprirodzenejšia je červená značka z obce Muráň s prevýšením približne 450 metrov, menej náročná je žltá značka zo sedla Predná Hora alebo takmer rovinatá modrá značka spod sedla Javorinka. Od chaty vedie okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883 posledný, strmší úsek po červenom chodníku s prevýšením asi 90 metrov priamo k hradnej bráne, kde sú v skale dodnes viditeľné vytesané žliabky po pôvodnom drevenom schodisku. Hrad je súčasťou Národného parku Muránska planina, ktorý ponúka množstvo ďalších turistických trás.

Praktické informácie

  • Vstup: zadarmo, zrúcanina je voľne prístupná celý rok.
  • Občerstvenie a WC: na samotnom hrade nie sú, vezmite si vlastné zásoby.
  • Bezpečnosť: vyhliadky sú nad kolmými zrázmi, deti majte stále pri sebe.
  • Kočíky: trasy nie sú vhodné pre kočíky.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesOblačno4°-1°
  • zajtraSkoro jasno5°-1°
  • ne 15.11.Hmla4°-1°
  • po 16.11.Výdatné zrážky · 18.2 mm5°3°
  • ut 17.11.Dážď · 4.4 mm5°3°

Na vonkajšiu návštevu si radšej vyberte deň bez zrážok.

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Prístup a parkovanie

Parkovanie
V pešej dostupnosti
Dostupnosť verejnou dopravou
Iba individuálnou dopravou
Náročnosť prístupu
Turistický výstup

Vhodnosť / prístupnosť

Bezbariérový prístup
Bez prístupu
Prístup pre kočíky
Bez prístupu
Vhodné pre deti
Vhodné pre staršie deti
Domáce zvieratá (Pes)
Povolený vstup bez obmedzení

Služby a vybavenie

Jazyková dostupnosť
SK
Dostupnosť občerstvenia
V blízkom okolí
Sociálne zariadenia (WC)
Nedostupné
Suveníry
Nie
Dostupnosť Wi-Fi / Signál
Slabý mobilný signál

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Architektonický sloh
Gotika
Obdobie / Rok vzniku
13. storočie
Pamiatka UNESCO
Nie
Spôsob prehliadky
Individuálne bez sprievodcu
Fotografovanie a natáčanie
Povolené zadarmo