Rozľahlé horské pasienky obklopené lesom, stáda mohutných koní, ktoré sa pasú pod šírym nebom, a ticho prerušované len vetrom. Veľká lúka je srdcom náhornej plošiny Muránskej planiny a zároveň domovom unikátneho plemena norik muránskeho typu. Končí sa tu náučný chodník z Muráňa popri Muránskom hrade, takže návštevu lúky ľahko spojíte s prehliadkou hradnej zrúcaniny.
Príroda a charakteristika
Lúka sa rozprestiera vo výške približne 880 m n. m. na krasovej plošine nad obcou Muráň. Z geologického hľadiska nejde o obyčajnú horskú lúku: v predpise o národnom parku je uvedená ako príklad úvaly a dokonca semipolja – rozsiahlej uzavretej krasovej zníženiny. Lúky na planine by bez pasenia a kosenia postupne zarástli lesom, preto sú kone pre ne nenahraditeľnými „správcami“ – udržiavajú pestrosť lúčnych spoločenstiev.
Kone na Veľkej lúke
Chov koní tu založili v roku 1950 z podnetu štátnych lesov a armády – cieľom bolo vychovať silné ťažné kone pre prácu v lese a pre vojsko. Z tejto tradície vzniklo plemeno norik muránskeho typu, vyšľachtené chovateľmi štátnych lesov na prácu v náročnom horskom teréne. Ako šľachtiteľský chov ho uznali v roku 1995 a od roku 1997 je chovom génovej rezervy.
Chov má dnes dve strediská. V Dobšinej sú plemenné žrebce a kobyly so žriebätami, na hospodárskom dvore Veľká lúka sa chovajú žriebätá od odstavu do jedného roka a mladé žrebce a valachy až do predaja. V roku 2023 sa o budúcnosti stáda viedol spor – zvažovalo sa jeho presťahovanie z planiny, proti čomu sa postavili okolité obce aj odborníci. Napokon kone zostali a od 1. septembra 2024 chov prevádzkuje priamo Správa Národného parku Muránska planina, ktorá pripravuje aj revitalizáciu hospodárskeho dvora.
Na Piesky, časť Veľkej lúky pri turistickom rázcestí, sa viaže aj vojnová história – počas Slovenského národného povstania tu fungovalo poľné letisko.
