Poľovnícky zámoček Predná Hora bol miestom oddychu a najväčších životných záľub bulharského cára Ferdinanda I. Coburga – vášnivého prírodovedca, ornitológa a poľovníka. Cár si drevenú stavbu vyhliadol na jednej z viedenských poľovníckych výstav začiatkom 20. storočia. Jej jednotlivé diely vyrobili v roku 1909 vo Švajčiarsku a po vlakovej ceste do Muráňa ich odtiaľ konskými vozmi dopravili až na Prednú Horu, kde stavbu okolo roku 1910 zmontovali na vopred pripravené murované základy.
História a architektúra
Zámoček zložili priamo na mieste ako montovaný drevený dom, čo bolo na vtedajšie pomery mimoriadne technicky náročné riešenie. Architektúra nesie stopy alpského štýlu typického pre švajčiarske horské chaty, čím sa v prostredí Muránskej planiny výrazne odlišuje od bežných lovčích chát tej doby – ide skôr o veľkú, reprezentačnú poľovnícku chatu situovanú v lesoparku než o klasický zámok. Cár tu trávil predovšetkým obdobie jelenej ruje a poľovačiek na hlucháne. Svoj najbližší personál – komorníkov, šoférov, kastelánov aj osobných poľovníkov – si vyberal z ľudí z okolia Muráňa, čo svedčí o tom, ako veľmi si toto miesto a jeho obyvateľov obľúbil. Posledným kastelánom zámočku bol Ján Petrula, ktorý tu so svojou rodinou žil a staral sa o objekt aj v pánovej neprítomnosti.
Neďaleko dreveného zámočku začal Ferdinand Coburg s myšlienkou na dôchodok budovať aj honosný murovaný kaštieľ, ktorý však za svojho života nestihol dokončiť. Po druhej svetovej vojne sa obe stavby stali štátnymi zdravotníckymi zariadeniami na liečenie tuberkulózy; dnes murovaný kaštieľ slúži ako odborný liečebný ústav psychiatrický (OLÚP n. o. Predná Hora), v ktorého areáli sa nachádza aj samotný drevený poľovnícky zámoček.
