Dnes tu je obyčajné pole na okraji Bratislavy, no pred takmer 1 400 rokmi tu pochovávali svojich mŕtvych Slovania a Avari. Neďaleko Devínskeho jazera v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves sa v prvej polovici 20. storočia objavilo jedno z najrozsiahlejších slovanských pohrebísk na území strednej Európy, datované do obdobia takzvanej Samovej ríše v 7. storočí. Pre zmiešaný charakter nálezov sa často označuje aj ako slovansko-avarské pohrebisko a jeho význam dnes pripomína pamätník pri ceste k jazeru.
Objav pri ťažbe piesku
Na pohrebisko sa prišlo počas ťažby piesku pre miestnu tehelňu v 20. rokoch 20. storočia. Na lokalitu upozornil Josef Zavadil – bývalý prvý prezident Najvyššieho kontrolného dvora v Prahe, ktorý sa po odchode do dôchodku usadil v Devínskej Novej Vsi a venoval sa vlastivednému bádaniu. Systematický archeologický výskum v rokoch 1926 – 1933 potom viedol Ján Eisner, jeden zo zakladateľov modernej slovenskej archeológie. Venoval mu na tú dobu rekordných osem rokov. Podarilo sa preskúmať a zdokumentovať takmer 900 hrobov (uvádza sa 883), z toho 27 žiarových, pričom Eisner odhadol, že pôvodne mohlo pohrebisko obsahovať až okolo 1 200 hrobov – časť z nich žiaľ zničila samotná ťažba piesku ešte pred príchodom archeológov.
Čo hroby odhalili
Medzi nálezmi vynikajú hroby zámožných jazdcov vybavených zbraňami, konským postrojom a vedierkami s kovovými obručami, čo svedčí o vojenskej a spoločenskej elite vtedajšej komunity. Jazdeckých hrobov, v ktorých ležali ľudské a konské kostry bok po boku, sa tu našlo až osemdesiatpäť. Pochovávanie s koňom sa tradične spájalo s Avarmi, no iba časť jazdcov dostala do hrobu typické nomádske zbrane ako šípy či šabľu – ostatní mali zbrane západného typu (ťažké kopije a krátke meče sax) alebo slovanskú výzbroj. Ženské hroby obsahovali náušnice a záušnice, bežné boli aj keramické nádoby – jednak na hrnčiarskom kruhu vytáčané, jednak ručne robené.
