Dnes tu je obyčajné pole na okraji Bratislavy, no pred takmer 1 400 rokmi tu pochovávali svojich mŕtvych Slovania a Avari. Neďaleko Devínskeho jazera v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves sa v prvej polovici 20. storočia objavilo jedno z najrozsiahlejších slovanských pohrebísk na území strednej Európy, datované do obdobia takzvanej Samovej ríše v 7. storočí. Pre zmiešaný charakter nálezov sa často označuje aj ako slovansko-avarské pohrebisko a jeho význam dnes pripomína pamätník pri ceste k jazeru.
Objav pri ťažbe piesku
Na pohrebisko sa prišlo počas ťažby piesku pre miestnu tehelňu v 20. rokoch 20. storočia. Na lokalitu upozornil Josef Zavadil – bývalý prvý prezident Najvyššieho kontrolného dvora v Prahe, ktorý sa po odchode do dôchodku usadil v Devínskej Novej Vsi a venoval sa vlastivednému bádaniu. Systematický archeologický výskum v rokoch 1926 – 1933 potom viedol Ján Eisner, jeden zo zakladateľov modernej slovenskej archeológie. Venoval mu na tú dobu rekordných osem rokov. Podarilo sa preskúmať a zdokumentovať takmer 900 hrobov (uvádza sa 883), z toho 27 žiarových, pričom Eisner odhadol, že pôvodne mohlo pohrebisko obsahovať až okolo 1 200 hrobov – časť z nich žiaľ zničila samotná ťažba piesku ešte pred príchodom archeológov.
Čo hroby odhalili
Medzi nálezmi vynikajú hroby zámožných jazdcov vybavených zbraňami, konským postrojom a vedierkami s kovovými obručami, čo svedčí o vojenskej a spoločenskej elite vtedajšej komunity. Jazdeckých hrobov, v ktorých ležali ľudské a konské kostry bok po boku, sa tu našlo až osemdesiatpäť. Pochovávanie s koňom sa tradične spájalo s Avarmi, no iba časť jazdcov dostala do hrobu typické nomádske zbrane ako šípy či šabľu – ostatní mali zbrane západného typu (ťažké kopije a krátke meče sax) alebo slovanskú výzbroj. Ženské hroby obsahovali náušnice a záušnice, bežné boli aj keramické nádoby – jednak na hrnčiarskom kruhu vytáčané, jednak ručne robené.
Pohrebisko tak výborne ilustruje spolužitie Slovanov a Avarov. Pochovávať sa tu pravdepodobne začalo ešte pred príchodom Avarov, ako dokladajú staroslovanské žiarové hroby, a najmladšie hroby siahajú do čias, keď avarská moc slabla. Archeológovia zaznamenali aj hroby, v ktorých boli pozostatky zámerne poškodené – dnes sa to najčastejšie vysvetľuje ako ochrana pred „nemŕtvymi“, teda strach z upírov. Mimoriadny rozsah pohrebiska naznačuje, že v jeho blízkosti muselo v 7. storočí ležať významné slovanské sídlisko, súčasné s obdobím, keď kmeňový zväz pod vedením franského kupca Sama čelil avarskej a franskej moci v strednej Európe. Niektorí historici dokonca hľadajú práve v okolí Devína a Devínskej Novej Vsi záhadný Wogastisburg, kde podľa Fredegarovej kroniky Samo porazil franské vojsko – jeho poloha však zostáva nevyriešená.
Pamätník na mieste nálezu
Na pripomenutie významu lokality bol 28. októbra 2018 pri ceste k Devínskemu jazeru odhalený pamätník od akademického sochára Tomáša Polonského. Jeho výtvarné poňatie v podobe skaly s vytesanou nádobou čerpá z archeologických motívov a charakteristického slovanského vlnovkového ornamentu typického pre dobovú keramiku, sprevádzajúci text pripravil miestny historik Jozef Kľačka. Iniciátorom vzniku pamätníka bol Juraj Strempek z miestneho odboru Matice slovenskej. Pole, ktoré bolo pohrebiskom a neskôr pieskovou jamou, sa našťastie nezmenilo na stavebné pozemky, a tak si miesto zachovalo svoj pokojný, autentický ráz.
Praktické informácie
- Pamätník leží pri Mlynskej ceste, ktorá vedie z Devínskej Novej Vsi k Devínskemu jazeru, v mieste, kde sa protipovodňová hrádza znižuje a prechádza do poľa. Je voľne prístupný bez vstupného a otváracích hodín.
- Vyhradené parkovisko tu nie je; najpríjemnejšie je prísť peši alebo na bicykli z Devínskej Novej Vsi.
- Priamo na mieste nie sú k dispozícii žiadne služby, tie treba využiť v Devínskej Novej Vsi.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu možno príjemne spojiť s prechádzkou okolo Devínskeho jazera a lužných lesov pri rieke Morave alebo s výletom na neďalekú prírodnú rezerváciu Sandberg, známu nálezmi skamenelín z treťohorného mora. Popri Morave vedie obľúbená cyklotrasa. Milovníkov vojenskej histórie zaujmú objekty ľahkého opevnenia z medzivojnového obdobia a kamenný Marcheggský železničný most ponad Moravu. A ak chcete pokračovať po stopách Slovanov, zamierte na hrad Devín, kde sa zachovali aj základy veľkomoravského kostola.
