Stáročia rodového sídla, dva turecké útoky, požiar od Bethlenových vojsk a zvláštny „lopatový tanec“ pre hostí – to všetko sa skrýva v múroch hradu, ktorý z Ponitria vidno už zďaleka. Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na sever od obce Jelenec v okrese Nitra. Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáchovcov – spolu s Haličským zámkom.
História
Samotná osada Gýmeš sa spomína už v roku 1113 v Zoborskej listine. V roku 1226 ju kráľ Ondrej II. daroval Ivanovi z rodu Hont-Poznan a jeho syn Ondrej dal v rokoch 1253 – 1270 na mieste staršieho opevnenia postaviť kamenný hrad. Začiatkom 14. storočia ho ovládol Matúš Čák Trenčiansky, po jeho porážke pripadol hrad kráľovi. Koncom 14. storočia ho získali Forgáčovci, ktorým patril takmer nepretržite až do roku 1950 – ide tak o jeden z hradov, ktoré boli v rukách jedného rodu mimoriadne dlho.
Pokojné časy to však neboli. V roku 1576 hrad poškodili Turci, v roku 1618 ho vypálili vojská Gabriela Bethlena a v roku 1663 ho Turci opäť dobyli. Majitelia ho zakaždým obnovili. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí – pribudli delové bašty a do tohto obdobia sa datuje aj premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou. Biskup Pavol Forgáč dal v rokoch 1720 – 1722 postaviť v podhradí kostol a barokový kaštieľ. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať; strešnú krytinu vraj rozobrali na stavbu cukrovaru v Jelenci. V roku 1950 hrad prevzal štát.
Čo uvidíte
Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby; neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.
Od roku 2011 sa o zrúcaninu stará občianske združenie Castrum Ghymes, ktoré s dobrovoľníkmi čistí areál a konzervuje murivo. Z hradného kopca sa otvára výhľad na Podunajskú nížinu, Nitru so Zoborom a okolité vrchy Tribeča.
Zaujímavosti a legendy
- Traduje sa, že hostí na hrade vítali tzv. lopatovým tancom, ktorý spočíval v štyroch úderoch lopatou (vraj na zadnú časť tela) a zápise do knihy hostí. Či na hrade ešte stále túto tradíciu dodržujú, si už musíte zistiť sami.
- Pôvod názvu sa vysvetľuje dvoma spôsobmi – z maďarského „gím“ (jeleň), čo by zodpovedalo aj názvu obce Jelenec, alebo zo staršieho pomenovania kopca, na ktorom mohli v dávnych časoch horieť signálne ohne.
- Forgáčovci založili v roku 1868 na svojom panstve chov muflónov a v roku 1883 ich vypustili do voľnej prírody – muflóny dodnes patria k typickej zveri Tribeča.
Praktické informácie
Hrad je voľne prístupná zrúcanina, vstup je bezplatný a navštíviť ju môžete celoročne. Prístup je pešou turistickou trasou – najčastejšie z obce Jelenec (od autokempingu Remitáž), prípadne zo susedných Kostolian pod Tribečom, odkiaľ vedie výstup dlhý asi 2,5 km s prevýšením približne 250 m. Podľa zvoleného východiska počítajte s približne 1 – 2 hodinami chôdze jedným smerom. Chodník je miestami strmý a kamenistý, odporúčame turistickú obuv. Parkovať sa dá v Jelenci pri Remitáži alebo v Kostoľanoch pod Tribečom, občerstvenie nájdete v obci.
Tipy na výlety v okolí
- Jelenecká gaštanica – chránený areál s gaštanovým hájom priamo pod hradom.
- Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom – jedna z najstarších stavieb na Slovensku s cennými stredovekými freskami.
- Oponický a Hrušovský hrad – ďalšie zrúcaniny v pohorí Tribeč.
- Nitra – Nitriansky hrad, Zobor a historické centrum mesta, vzdialené len niečo vyše 10 km.
Foto: www.gymes.sk (1.); www.ttstudio.sk (2.)
