V odľahlom kúte Národného parku Poloniny, kde sa Slovensko dotýka ukrajinskej hranice, sa v lesoch nad obcou Ulič skrýva nemé svedectvo posledných mesiacov druhej svetovej vojny. Zarastené zákopy, betónové strelnice a pozostatky bunkrov tu tvoria jedinú na Slovensku zachovanú časť rozsiahleho opevnenia, ktoré historici poznajú pod názvom Arpádova línia. Miesto pôsobí skromne a nenápadne, no práve preto v ňom cítiť autentickosť – nejde o rekonštrukciu ani skanzen, ale o skutočné pozostatky, ktoré si tu ponechal čas.
História a okolnosti vzniku
Arpádova línia vznikala postupne od roku 1943 a naplno sa na nej pracovalo najmä v priebehu roka 1944, keď sa front druhej svetovej vojny nezadržateľne posúval na západ a maďarské velenie, ktoré v tom čase kontrolovalo územie vrátane dnešného východného Slovenska, potrebovalo vybudovať obrannú prekážku proti postupujúcej Červenej armáde. Opevnenie bolo pomenované po starobylom uhorskom kniežacom a kráľovskom rode Arpádovcov a jeho pôvodná dĺžka sa odhaduje na približne 600 kilometrov – línia sa totiž netiahla iba slovenskými Karpatmi, ale pokračovala cez územie dnešnej Podkarpatskej Rusi na Ukrajine až po severné Rumunsko. Na výstavbe sa okrem vojenských jednotiek podieľali aj nútené pracovné sily, ktoré v náročnom horskom teréne budovali sústavu zákopov, drevozemných a betónových strelníc i podzemných úkrytov so zásobami. Napriek rozsahu prác opevnenie svojmu pôvodnému účelu prakticky neposlúžilo – front sa v týchto miestach presunul iným smerom a línia zostala z veľkej časti nedokončená alebo takmer nevyužitá. Práve táto okolnosť je zrejme jedným z dôvodov, prečo sa jej pozostatky pri Uliči dochovali v relatívne pôvodnom stave až do súčasnosti, zatiaľ čo väčšina ostatných úsekov na Slovensku postupne zanikla.
