Obzor z Rozhľadňa Holica — vrcholy, ktoré z plošiny naozaj vidno. Ťahajte do strán.
Článok
Na plochom odlesnenom chrbte nad Uličom stojí nízka drevená veža – a hoci má len tri metre, z holého vrcholu Holice (538 m n. m.) vidíte vyhasnutý Vihorlat, poľské Beskydy aj ukrajinské poloniny. Rozhľadňa v masíve Nastaz v Bukovských vrchoch, na samom severovýchode Slovenska pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, je vrcholom náučného chodníka Miroslava Poliščuka, ktorý vás privedie aj po stopách starej lesnej úzkokoľajky.
Kto bol Miroslav Poliščuk
Náučný chodník aj rozhľadňa nesú meno lesného inžiniera Miroslava Poliščuka (1909 – 1997), rodáka z Poľska, ktorý do regiónu prišiel v roku 1945 a väčšinu kariéry strávil na ulickej lesnej správe, kde približne dve desaťročia pôsobil ako hlavný inžinier. Zaslúžil sa o vyhlásenie prvých prírodných rezervácií v Poloninách, medzi nimi Havešovej a Stužice, v roku 1965 založil prvý spolok na ochranu prírody na východnom Slovensku a v rokoch 1978 až 1980 spolupracoval so správou vtedajšej chránenej krajinnej oblasti.
Chodník zriadila Správa Národného parku Poloniny a otvorili ho v roku 2006. Drevenú vežu na Holici postavili v roku 1993. Pamätník lesníka pri rozhľadni odhalilo Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene 14. júla 2023 ako 60. významné lesnícke miesto na Slovensku.
Výhľad a charakteristika
Napriek nízkej výške veže poskytuje otvorený vrchol Holice voľný kruhový výhľad – na vyhasnutú sopku Vihorlat, hrebene poľských Beskýd, ukrajinské poloniny aj najvyššie časti Bukovských vrchov v Národnom parku Poloniny.
Ako sa tam dostať
Náučný chodník Miroslava Poliščuka začína v centre obce Ulič pri obecnom úrade. Okružná trasa dlhá približne 9,5 kilometra má sedem zastávok a prevýšenie 277 metrov, na prechod počítajte približne so štyrmi hodinami. Panely na zastávkach predstavujú živočíšstvo, kvetenu, lesné prostredie masívu Nastaz aj starú úzkokoľajku – lesnú železnicu dokončenú v roku 1908, ktorá viedla zo Zabroďa na dnešnej Ukrajine cez Ulič dolinou Zbojského potoka až nad Novú Sedlicu a vozila drevo, ľudí aj poštu. Trasa sčasti využíva pôvodné úvraťové cesty bývalej úzkokoľajky a staré panské cesty smerom na Valalštinu až k vyhliadke Holica.
Ide o mierne až stredne náročnú trasu prístupnú po celý rok, v zime je vhodná aj na bežecké lyžovanie. Najbližšia autobusová zastávka je Ulič, zdravotné stredisko, najbližšia železničná stanica je v Stakčíne.
Praktické informácie
Vstup: rozhľadňa aj náučný chodník sú voľne prístupné a bezplatné, celoročne.
Zima: po trase vedie aj bežkárska stopa.
Občerstvenie a WC: na trase nie sú, vezmite si vlastné zásoby.
Vhodné pre deti: pre staršie deti, ktoré zvládnu niekoľkohodinovú túru.
Psy: na vôdzke.
Počasie: v horskom pohraničí sa počasie mení rýchlo, pred túrou si pozrite predpoveď.