Jediná sprístupnená jaskyňa v Tatrách, sieň, v ktorej kvapky vody hrajú na hladine jazierka ako na hudobnom nástroji, a elektrické svetlo, ktoré tu svietilo už v roku 1896 – to je Belianska jaskyňa nad Tatranskou Kotlinou. Patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o jej prírodné pozoruhodnosti trvá už vyše 140 rokov, zákonitosti jej vzniku sa doteraz úplne neobjasnili.
Poloha a vznik
Jaskyňa sa nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Belianskych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku. Vchod leží v nadmorskej výške 890 m nad osadou Tatranská Kotlina, ktorá patrí k mestu Vysoké Tatry.
Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu. Vznik jaskynných priestorov podmienili medzivrstevné plochy a menej tektonické poruchy, pozdĺž ktorých vody prenikali a prúdili do hlbších častí podzemia; prvotné dutiny boli úplne vyplnené vodou, ktorá pôsobila koróziou aj pomalým tlakovým prúdením a na stropoch vymodelovala mohutné kupoly i menšie kotlovité vyhĺbeniny. V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov, prevláda netopier obyčajný.
História objavenia
Vchod do jaskyne poznali už v prvej polovici 18. storočia hľadači zlata, ktorí po sebe na stenách zanechali vyryté mená. Znovu ju objavili až v roku 1881, keď otvor do podzemia náhodne našli J. Husz a J. Britz. Po nich do jaskyne prenikli ďalší bádatelia a ešte koncom toho istého roka prerazili dnešný vchod. Prehliadkový okruh dokončili v roku 1885 prerazením tunela.
Jaskyňa sa zapísala do dejín aj technickým prvenstvom – elektricky osvetlená je od roku 1896, čím patrí k priekopníkom elektrického osvetlenia jaskýň v Európe. Prúd pre ňu vyrábala malá vodná elektráreň na potoku Biela. Ďalšie priestory objavili jaskyniari v rokoch 1926, 1935 a 1939, rozsiahle rekonštrukcie prebehli v 50. rokoch a v rokoch 1979 – 1980.
Technické údaje
Dĺžka jaskyne je 3 829 m s výškovým rozdielom 168 m. Do vstupných častí, prístupných prerazeným tunelom, ústia komínové priestory vedúce od horného, pôvodného vchodu, situovaného 82 m nad terajším vchodom. Prehliadková trasa meria 1 370 m, prekonáva prevýšenie 125 m a na trase je 874 schodov. Teplota vzduchu sa pohybuje od 5,0 do 6,3 °C pri relatívnej vlhkosti 90 – 97 %.
Čo uvidíte
Prehliadka trvá približne 70 minút a vedie popri kalcitových vodopádoch, pagodovitých stalagmitoch a viacerých podzemných jazierkach. Najznámejšia je Hudobná sieň, ktorá dostala meno podľa zvuku kvapiek dopadajúcich na hladinu jazierka. Vďaka výbornej akustike sa v nej konávajú hudobné podujatia. Pozornosť pútajú aj Palmová sieň, Galéria s mohutným sintrovým vodopádom, Zbojnícka komora so Zlatým jazierkom a ďalšie priestory bohaté na kvapľovú výzdobu.
Praktické informácie
- Prístup: od parkoviska v Tatranskej Kotline vedie k vchodu serpentínový chodník dlhý asi 1 km s prevýšením 122 m, výstup trvá približne 25 minút.
- Oblečenie: po výstupe budete pravdepodobne zahriati, no v jaskyni je stále okolo 5 – 6 °C, preto si vezmite bundu a pevnú obuv.
- Kondícia: 874 schodov na trase si vyžaduje primeranú fyzickú zdatnosť; prehliadka nie je bezbariérová.
- Otváracie hodiny a vstupné: prehliadky začínajú v pevne stanovených časoch, ktoré sa líšia podľa sezóny. Aktuálne údaje si overte na ssj.sk.
Tipy na výlety v okolí
Z Tatranskej Kotliny je blízko do goralskej obce Ždiar s tradičnými maľovanými drevenicami a do Bachledovej doliny s Chodníkom korunami stromov. Na opačnú stranu sa dostanete do historického Kežmarku s dreveným artikulárnym kostolom zapísaným v UNESCO a hradom. Milovníci turistiky môžu z Tatranskej Kotliny vyraziť k Chate pri Zelenom plese, po výlete sa oplatí oddych v termálnom aquaparku v Poprade.
