Nie každá jaskyňa musí mať stovky metrov chodieb a kvapľové siene, aby stála za zastávku. Elektrárenská jaskyňa je malá, no zaujímavá podzemná „diera“ na ľavom brehu potoka Belá v Tatranskej Kotline – osade, ktorá patrí do katastra Tatranskej Lomnice v meste Vysoké Tatry (okres Poprad). Meno dostala podľa malej vodnej elektrárne, ktorá stojí priamo oproti nej na druhej strane potoka. Keďže je voľne prístupná celý rok a leží len pár minút chôdze od autobusovej zastávky pri Belianskej jaskyni, je ideálnym spestrením výletu do tejto časti Tatier – najmä s deťmi.
Ako vznikla – príroda a geológia
Jaskyňa je šikmo stúpajúca chodba s dĺžkou približne 5,7 metra, ktorá je na konci zavalená. Vytvorila sa na pukline v silne rozpukaných strednotriasových vápencoch a dolomitoch – teda v horninách, z ktorých sú budované aj susedné Belianske Tatry. Na jej vzniku sa podieľali dva procesy: priesakové vody, ktoré postupne rozpúšťali vápenec pozdĺž pukliny, a mrazové zvetrávanie, pri ktorom voda zamŕzajúca v trhlinách rozrušuje horninu a otvor rozširuje. Kvapľovú výzdobu tu nehľadajte – práve jej absencia a jednoduchý, bezpečný priestor sú dôvodom, prečo mohla byť jaskyňa sprístupnená verejnosti bez sprievodcu.
Elektrárenská jaskyňa je zároveň prírodnou pamiatkou. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1994 a naposledy novelizované v roku 2008; spravuje ho Správa slovenských jaskýň. Predmetom ochrany je jaskyňa prístupná návštevníkom na účely zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. V roku 2008 bola spolu s neďalekou Hučivou dierou vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Prešove zaradená medzi verejnosti voľne prístupné jaskyne.
Trasa a prístup
Najjednoduchšie je vystúpiť z autobusu na zastávke pri Belianskej jaskyni v Tatranskej Kotline. Odtiaľ prejdete okolo dreveného rímskokatolíckeho kostolíka k cestnému mostu cez Belú (cesta smerom na Lendak). Približne 40 metrov za mostom odbočíte vpravo dole k potoku – jaskyňa leží pri jeho ľavom brehu oproti malej vodnej elektrárni a je označená informačnou tabuľou s pôdorysom jaskyne. Posledný krátky zráz ku vchodu je strmší, no s trochou pomoci ho zvládnu aj menšie deti. Vchod leží v nadmorskej výške okolo 755 m.
Čo vás čaká
Samotná prehliadka zaberie len niekoľko minút – nahliadnete do stúpajúcej chodby, prezriete si puklinu, na ktorej jaskyňa vznikla, a prečítate si náučný panel. Návštevu preto odporúčame spojiť s dlhšou prechádzkou. Obľúbený je okruh Kežmarské Žľaby – Hučivá diera – Tatranská Kotlina – Elektrárenská jaskyňa po modro značenom Zbojníckom chodníku. Trasa má približne 7 km, je ľahká a prevýšenie je zanedbateľné (výraznejšie stúpanie, okolo 50 m, je len odbočka k Hučivej diere). Hučivá diera na južnom svahu Kobylieho vrchu má 13 m dlhú horizontálnu chodbu, ktorá pokračuje strmým puklinovým komínom, a na jej strope si všimnete misovité tvary vytvorené koróziou priesakových vôd. Podobne ako Elektrárenská jaskyňa je voľne prístupná.
Praktické informácie
- Vstup: voľný a bezplatný, celoročne, bez sprievodcu a na vlastnú zodpovednosť.
- Vybavenie: jaskyňa nie je osvetlená ani upravená, preto si vezmite baterku alebo čelovku a pevnú turistickú obuv – terén pri potoku býva vlhký a šmykľavý.
- Doprava: vlakom alebo autobusom do Popradu a Tatranskej Lomnice, ďalej autobusom do Tatranskej Kotliny (zastávka pri Belianskej jaskyni).
- V zime: počítajte s neprešliapaným chodníkom, najmä na odbočke k Hučivej diere.
- Ochrana prírody: jaskyňa leží na území TANAP-u a je prírodnou pamiatkou – nič z nej neodnášajte, nepíšte po stenách a nezakladajte oheň.
Tipy na výlety v okolí
- Belianska jaskyňa – jedna z najkrajších sprístupnených jaskýň na Slovensku, len pár krokov od zastávky. Prehliadkový okruh meria 1370 m, prekonáva prevýšenie 125 m a 874 schodov, prehliadka trvá asi 70 minút pri teplote 5 – 6,3 °C.
- Hučivá diera – druhá voľne prístupná jaskyňa v okolí, ľahko spojiteľná s prechádzkou po Zbojníckom chodníku.
- Chata Plesnivec – obľúbený cieľ turistiky z Tatranskej Kotliny; obe jaskyne sú príjemným spestrením cesty.
- Ďalšie voľne prístupné jaskyne v širšom okolí – Jaskyňa v Skalke (Toporec) a Jaskyňa v Čube (Podolínec) v Spišskej Magure či Biela jaskyňa v Slovenskom raji (Letanovce).
