Tri malé ostrovčeky, ktoré sa v suchých obdobiach menia na polostrovčeky, a za nimi skalná brána do Bystrej lávky – Capie pleso je posledným veľkým plesom, pri ktorom si oddýchnete pred najnáročnejším úsekom okruhu Mlynickou a Furkotskou dolinou. Nachádza sa vo vyšších partiách Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách, v západnom úvale doliny, v nadmorskej výške približne 2 075 m. Je to najväčšie pleso Mlynickej doliny a v porovnaní s rušným okolím vodopádu Skok aj pokojnejšia časť trasy.
Príroda a poloha
Pleso je dlhé približne 246 metrov, široké asi 175 metrov, má rozlohu 3 ha a hĺbku až 17 metrov. Leží na skalnom stupni v hornej časti doliny, nad ktorým sa dvíha hrebeň medzi Furkotským štítom a Veľkým Soliskom so sedlom Bystrá lávka (2 314 m). Po ľavej strane chodníka cestou nahor sprevádzajú turistov úbočia Štrbského, Malého a Veľkého Soliska, na pravej strane na Hrebeni bášt dominuje štít Satan.
Odkiaľ má meno a zaujímavosti
Meno plesa má rovnaký pôvod ako susedné Kozie plesá – súvisí s niekdajším hojným výskytom kamzíkov, ktorým sa v starej slovenčine hovorilo aj capy. V nemčine a maďarčine však má pleso úplne iné meno: Szentiványi-See a Szentiványi-tó. Navrhol ho profesor Martin Róth a Uhorský karpatský spolok ho schválil na počesť Jozefa Szentiványiho (1817 – 1905), zakladateľa osady Štrbské Pleso. Práve jeho zásluhou vznikol aj turistický chodník do Mlynickej doliny, nové chodníky od Štrbského plesa na Podbanské a Kriváň a dokonca chodník na Ďumbier v Nízkych Tatrách.
Mlynická dolina pamätá aj smutnú udalosť. Neďaleko Capieho lesa tu 25. júna 1979 havaroval vrtuľník Mi-8 a zahynuli v ňom horskí záchranári a piloti – išlo o jednu z veľkých horských tragédií.
