Stačí vystúpiť po reťaziach popri hučiacom vodopáde a zrazu stojíte na tichej horskej terase s plesom, v ktorom sa zrkadlia štíty Hrebeňa bášt. Pleso nad Skokom leží v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách, v katastri obce Štrba (okres Poprad), bezprostredne nad skalným prahom, z ktorého padá známy vodopád Skok. Práve voda z plesa napája tento vodopád – jeden z najvyšších a najnavštevovanejších tatranských vodopádov – a spolu tvoria jednu z najobľúbenejších poldňových túr zo Štrbského Plesa.
Príroda a vznik
Mlynická dolina je približne 6 km dlhá dolina ľadovcového pôvodu s typickým terasovitým tvarom. Leží v západnej časti Vysokých Tatier medzi hrebeňom Soliska a Hrebeňom bášt a jej záver uzatvára pyramída Štrbského štítu. Ľadovec tu po sebe zanechal skalné prahy a kotly, v ktorých sa zadržiava voda – preto je dolina doslova posiata plesami. Pleso nad Skokom je prvé z nich nad hlavným skalným prahom a leží v nadmorskej výške 1 801 m n. m.
Podľa údajov z odbornej literatúry má pleso rozlohu približne 0,7 ha, rozmery zhruba 158 × 80 m a hĺbku len okolo 1,2 m. Kedysi bolo podstatne väčšie – uvádza sa, že malo až 3 ha. Potok, ktorý z neho vyteká, však časom poškodil kamenný val a väčšia časť vody odtiekla. V polovici 19. storočia bolo toto pleso dokonca najväčšie v doline a hovorilo sa o ňom samostatne ako o Mlynickom plese, zatiaľ čo ostatné vodné plochy v doline boli iba bezmennými plieskami.
Dolinou preteká potok Mlynica, prítok rieky Poprad. Jej názov vraj vznikol podľa početných kaskád, ktoré ľuďom pripomínali mlynské náhony. Od roku 1991 je Mlynická dolina aj národnou prírodnou rezerváciou s výmerou vyše 700 ha, chránenou pre jedinečné tvary reliéfu.
Vodopád Skok
Z plesa voda steká k okraju skalného prahu vo výške okolo 1 789 m n. m. a padá dolu ako vodopád Skok, vysoký približne 25 – 30 metrov. Najkrajší je pri zvýšených prietokoch – na jar počas topenia snehu a po výdatných dažďoch. Nemecký názov Schleierwasserfall a maďarský Fátyolvízesés znamenajú „závojový vodopád“ a výstižne opisujú, ako sa voda rozprestiera po žulovej stene. Pomenovanie vodopádu sa spája so spišskonovoveskými prírodovedcami Júliusom Geyerom a Martinom Róthom, ktorí tu v roku 1877 robili prírodovedné pozorovania. Pod vodopádom leží ešte menšie Pliesko pod Skokom (1 690 m n. m.).
