Kedysi tu jeden prírodovedec videl toľko kamzíkov, že pleso pomenoval na ich počesť. Nižné Kozie pleso sa nachádza v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách, na turistickej trase smerujúcej do vyšších partií doliny. Leží v nadmorskej výške 1 941 m na východnej strane tretej dolinnej terasy, nad Zadnou poľanou a pod mohutnými stenami Satana. Je najväčším zo skupiny Kozích plies a obľúbenou zastávkou na klasickom okruhu cez Bystrú lávku.
Príroda a poloha
Nižné Kozie pleso je karové pleso ukryté za nízkym morénovým valom. Je dlhé približne 155 metrov, široké okolo 65 metrov, jeho plocha je 7 800 m² a hĺbka len 2,2 metra. Má občasný viditeľný prítok a odtok, ktorý tvorí zdrojnicu potoka Mlynica – toho istého, ktorý nižšie padá cez vodopád Skok.
Okolie plesa je dramatické: na východe sa dvíhajú steny Satana a Zadnej bašty, na severe hrebeň od Štrbského štítu po Hrubý vrch a na západe, o niečo nižšie v kotline, leží Malé Kozie pleso a hrebeň Soliskových štítov, ktorý sa končí pri Bystrom sedle a Furkotskom štíte. Do skupiny Kozích plies patrí okrem Nižného aj Vyšné a Malé Kozie pleso.
Odkiaľ má meno
Zdalo by sa, že meno dali plesu pastieri, no pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu tohto dovtedy bezmenného plesa toľko kamzíkov, že ho na ich počesť pomenoval Gemsensee (Kamzíčie pleso). V staršej slovenčine sa kamzíkom hovorilo kozy, divé kozy alebo capy – a tak sa z Kamzíčieho plesa stalo Kozie pleso. Názov sa neskôr preniesol aj na Vyšné a Malé Kozie pleso. O stretnutí s „divými kozami“ pri plese písal v roku 1921 aj Miloš Janoška, autor prvého slovenského tatranského sprievodcu. Z rovnakého dôvodu nesie meno aj susedné Capie pleso.
