Kedysi tu jeden prírodovedec videl toľko kamzíkov, že pleso pomenoval na ich počesť. Nižné Kozie pleso sa nachádza v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách, na turistickej trase smerujúcej do vyšších partií doliny. Leží v nadmorskej výške 1 941 m na východnej strane tretej dolinnej terasy, nad Zadnou poľanou a pod mohutnými stenami Satana. Je najväčším zo skupiny Kozích plies a obľúbenou zastávkou na klasickom okruhu cez Bystrú lávku.
Príroda a poloha
Nižné Kozie pleso je karové pleso ukryté za nízkym morénovým valom. Je dlhé približne 155 metrov, široké okolo 65 metrov, jeho plocha je 7 800 m² a hĺbka len 2,2 metra. Má občasný viditeľný prítok a odtok, ktorý tvorí zdrojnicu potoka Mlynica – toho istého, ktorý nižšie padá cez vodopád Skok.
Okolie plesa je dramatické: na východe sa dvíhajú steny Satana a Zadnej bašty, na severe hrebeň od Štrbského štítu po Hrubý vrch a na západe, o niečo nižšie v kotline, leží Malé Kozie pleso a hrebeň Soliskových štítov, ktorý sa končí pri Bystrom sedle a Furkotskom štíte. Do skupiny Kozích plies patrí okrem Nižného aj Vyšné a Malé Kozie pleso.
Odkiaľ má meno
Zdalo by sa, že meno dali plesu pastieri, no pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu tohto dovtedy bezmenného plesa toľko kamzíkov, že ho na ich počesť pomenoval Gemsensee (Kamzíčie pleso). V staršej slovenčine sa kamzíkom hovorilo kozy, divé kozy alebo capy – a tak sa z Kamzíčieho plesa stalo Kozie pleso. Názov sa neskôr preniesol aj na Vyšné a Malé Kozie pleso. O stretnutí s „divými kozami“ pri plese písal v roku 1921 aj Miloš Janoška, autor prvého slovenského tatranského sprievodcu. Z rovnakého dôvodu nesie meno aj susedné Capie pleso.
Trasa a prístup
Pleso je súčasťou peknej turistickej trasy Mlynickou dolinou, kde sa nachádza aj vodopád Skok a ďalšie horské plesá. Približne 200 metrov východne od plesa vedie žltá značka zo Štrbského Plesa cez Mlynickú dolinu na Bystrú lávku a do Furkotskej doliny.
- Zo Štrbského Plesa (1 355 m) vedie žltá značka popri športovom areáli do Mlynickej doliny k vodopádu Skok a Plesu nad Skokom (1 785 m) – asi 1 h 45 min.
- Stredná, prevažne mierne stúpajúca časť doliny vás privedie popri Kozích plesách až pod skalný stupeň s Capím plesom (2 075 m).
- Odtiaľ chodník stúpa serpentínami a strmým žľabom, istený reťazami, na Bystrú lávku (2 314 m) a zostupuje Furkotskou dolinou popri Wahlenbergových plesách.
Celý okruh Štrbské Pleso – Mlynická dolina – Bystrá lávka – Furkotská dolina – Chata pod Soliskom – Štrbské Pleso meria približne 16 km, má prevýšenie okolo 960 m a zaberie 7 až 8 hodín. Ak nechcete ísť cez sedlo, môžete sa od Kozích plies vrátiť rovnakou cestou.
Praktické informácie
- Úsek nad vodopádom Skok podlieha sezónnej uzávere TANAP-u (1. 11. – 15. 6.). Aj v lete sa v závere doliny môžu držať strmé snehové polia.
- Odporúčaný smer okruhu je hore Mlynickou a dolu Furkotskou dolinou – reťaze pod Bystrou lávkou tak prekonávate smerom nahor.
- V Mlynickej doline ani v sedle nie je žiadna chata; vodu a jedlo si vezmite so sebou. Prvé občerstvenie je až na Chate pod Soliskom.
- Kúpanie v plese je zakázané. Odporúčame overiť si počasie a náročnosť trasy pred výletom.
Tipy na výlety v okolí
Kratšou alternatívou pre rodiny je výlet len k vodopádu Skok a Plesu nad Skokom. Zo Štrbského Plesa sa dá vybrať aj k Jamskému plesu po Tatranskej magistrále, na Predné Solisko alebo k Popradskému plesu.
