Na južnom výbežku lesnatého chrbta Kamjana nad obcou Krásny Brod trčí z bukového lesa mohutná pieskovcová skala, z ktorej na vás zazerá vytesaná diabolská tvár. Čertov kameň vo výške 433 m n. m. je najznámejším miestom masívu Kamjana v Laboreckej vrchovine – spája krátku prechádzku lesom, pekný výhľad na Medzilaborce a okolité kopce a starú rusínsku povesť o čertoch, ktorých zastavil kohút.
Príroda a charakteristika
Kamjana (v náučných materiáloch aj Kamenná) je horský masív západne nad Medzilaborcami, ktorý dostal meno podľa vyvetraných pieskovcových balvanov a skalných útvarov. Tvoria ho flyšové horniny a je prevažne zarastený bukovým lesom. Najvyšším bodom masívu je Brúsy (683 m) nad obcou Miková. Čertov kameň stojí na jeho južnom konci, na vrchole Kameň. Je to monumentálny pieskovcový blok, ktorý vyrastá z hrebeňa a z ktorého sa otvára široký pohľad na okolitý kraj a mesto Medzilaborce.
Veľká časť masívu patrí do sústavy chránených území Natura 2000 – je tu územie európskeho významu aj chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina. Pri výstupe si všímajte aj zvyšky medzivojnovej úzkokoľajnej železničky, ktorá kedysi zvážala z lesov drevo a ktorej stopy sa dodnes dajú nájsť pod skalou.
Povesť o čertovom kameni
Diablova hlava vysoká približne 1,5 metra nie je dielom prírody – do skaly ju vytesali v roku 1994. Námet si však autor nevymyslel. Rusínsku povesť zverejnil Dionýz Zubrický v roku 1926 v almanachu Trembita. Podľa nej mnísi z monastiera v Krásnom Brode, ktorý tu podľa tradície stál už v 14. storočí, učili ľudí konať dobro a nepodliehať čarom. Tým si znepriatelili strigy aj čertov, ktorí sa rozhodli zhodiť na kláštor obrovský balvan. Keď sa s ním blížili ku Krásnemu Brodu, zakikiríkal kohút, sila ich opustila a kameň im vypadol do lesa na Kamjane, kde leží dodnes.
