Rieka, ktorá preteká takmer celým Zemplínom, začína svoju cestu nenápadne – v tichom lese nad obcou Čertižné, len asi 400 metrov od hranice s Poľskom. Pramenisko Laborca leží vo výške približne 710 m n. m. a výlet k nemu je príjemnou polodennou prechádzkou pohraničným hrebeňom Nízkych Beskýd, ktorú si zapíšu do denníka aj zberatelia turistických známok.
Príroda a charakteristika
Laborec nemá jeden mohutný prameň, z ktorého by voda tryskala. V okruhu zhruba 50 metrov tu vyvierajú tri drobné pramene a ďalšie pramienky stekajú zo svahu nad nimi – spolu tvoria akýsi vejár, z ktorého sa postupne zlieva potôčik. Za suchých letných týždňov býva prietok veľmi skromný a voda miestami len kvapká. Okolie tvorí zachovalý les s popadanými kmeňmi, typický pre Laboreckú vrchovinu, ktorá patrí do sústavy Nízkych Beskýd.
Miesto, ktoré sa dnes oficiálne považuje za prameň, určil správca toku v roku 2005 po konzultácii s pracovníkmi Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Pripomína to informačná tabuľa so štátnym znakom a pod ňou kameň z prirodzene rozštiepeného andezitu s nápisom „Pramenisko Laborca“ a letopočtom 2005. Pri prameni si môžete sadnúť, oddýchnuť si a urobiť fotografiu so symbolickým „nultým kilometrom“ rieky.
Rieka Laborec a jej meno
Od prameňa tečie Laborec takmer celým Zemplínom zo severu na juh a po vyše 130 kilometroch sa južne od Oborína v okrese Michalovce vlieva do Latorice. Z ľavej strany do neho ústia najmä Výrava, Udava a Cirocha, ktoré sa nad Humenným zbiehajú ako prsty vejára. Laborec je pre Zemplín symbolom – jeho vody napájajú aj Zemplínsku šíravu.
- Legenda o kniežati Laborcovi: stredoveký kronikár Anonymus okolo roku 1200 rozpráva o veliteľovi či kniežati menom Laborec, ktorý mal vládnuť v Užhorode. Pri príchode starých Maďarov vraj ušiel smerom k Zemplínu, no pri rieke ho dostihli a obesili – a rieka odvtedy nesie jeho meno. Ide o povesť, nie o doložený historický fakt.
- Čo hovoria jazykovedci: jedna z teórií spája meno s indoeurópskym koreňom s významom „biely“, podobne ako pri nemeckom Labe. Jazykovedec Melich zasa uvažoval o turkicko-bulharskom pôvode cez maďarské podoby mena.
- Rieka, ktorá sa sťahovala: historické záznamy ukazujú, že koryto Laborca sa v priebehu storočí posunulo o niekoľko kilometrov na východ, kým sa ustálilo v dnešnej podobe.
Ako sa tam dostať
Východiskom je obec Čertižné v okrese Medzilaborce, kam je to z Medzilaboriec približne 13 kilometrov. Asfaltová cesta sa končí na otočke na konci obce, odkiaľ pokračujete hore do Čertižského sedla (581 m n. m.) priamo na štátnej hranici – na jednej strane je Slovensko, na druhej Poľsko. Zo sedla sa vydajte po červenej turistickej značke hrebeňom smerom na Kameň. Chodník stúpa lesom a lúkami asi o 200 výškových metrov k vrchu Fedorkov; tento úsek zvládnete pri bežnom tempe za necelú hodinu.
Na rázcestí je odbočka jasne označená smerovníkom „Pramenisko Laborca“. Od neho je to k prameňu približne 10 minút a cestu ukazujú značky so symbolom prameňa na stromoch. Späť sa vráťte rovnakou cestou. Väčšia časť trasy vedie v tieni lesa, takže je príjemná aj v letných horúčavách.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, pramenisko je prístupné kedykoľvek.
- Náročnosť: nenáročná až mierne náročná turistika so stúpaním, v lese treba počítať s popadanými stromami a po daždi s blatom – odporúčame pevnú obuv.
- Kočíky: trasa nie je vhodná pre kočíky.
- Výbava: trasa vedie lesom mimo obce, pitie a desiatu si vezmite so sebou.
- Turistická známka: prameň má vlastnú turistickú známku č. 289; podľa vydavateľa sa predáva v pohostinstvách v Habure a v Čertižnom.
Tipy na výlety v okolí
Výlet k prameňu sa dá spojiť s návštevou Medzilaboriec a Múzea moderného umenia Andyho Warhola, jediného múzea tohto umelca mimo USA. Za výhľadom na Laboreckú vrchovinu sa oplatí vystúpiť na drevenú rozhľadňu na Kýčere nad mestom. V susednej Habure stojí drevený gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša a v hornej doline Laborca pri Krásnom Brode romantické ruiny Baziliánskeho monastiera. Celé okolie je ideálne pre pokojnú turistiku bez davov.
