Tiché doliny s drevenými kostolíkmi, lúky plné kosatcov, rašeliniská na štátnej hranici a hlboké bukové a jedľové lesy, do ktorých sa z Poľska občas zatúla zubor – Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty patrí k najodľahlejším a najpokojnejším kútom Slovenska. Tiahne sa ako lesnatý pás pozdĺž hranice s Poľskom v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Stropkov a Svidník, od okolia Stakčína na východe až po Kečkovce a Roztoky na západe. Správa CHKO sídli v Medzilaborciach.
História ochrany
CHKO Východné Karpaty bola vyhlásená v roku 1977 a pôvodne mala takmer 970 km². Keď v roku 1997 vznikol vo východnej časti Národný park Poloniny, zvyšok územia zostal chránenou krajinnou oblasťou. Dnešné hranice určila vyhláška z roku 2001 – CHKO zaberá vyše 25-tisíc hektárov v katastroch 26 obcí. Územie, ktoré sa v roku 1993 stalo slovenskou súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, dnes spravuje NP Poloniny; spolu s poľskými Bieszczadmi a ukrajinským Užanským národným parkom tvorí od roku 1998 prvú trojstrannú biosférickú rezerváciu na svete s celkovou rozlohou vyše 208-tisíc hektárov.
Príroda a krajina
Prevažná časť CHKO patrí do Laboreckej vrchoviny v Nízkych Beskydoch. Podložie tvorí flyš – striedanie ílovcov, pieskovcov a slieňov – a svahy sú výrazne modelované zosuvmi a eróziou. Územie je pramennou oblasťou: západ odvodňuje Ondava, východ Laborec s prítokmi Vydraňka, Výrava a Udava. Stretávajú sa tu tri rastlinné oblasti – západokarpatská, východokarpatská a panónska – a vďaka tomu vedľa seba rastú horské aj teplomilné druhy.
Pôvodné lesy a rašeliniská
Na ploche vyše 25-tisíc hektárov sa zachovali rozsiahle bukové a jedľovo-bukové lesy, miestami pralesovitého charakteru, doplnené o bukové javoriny, podhorské a horské lúky a vzácne rašeliniská a mokrade. Najcennejšie časti chránia národné prírodné rezervácie Palotská jedlina a Komárnická jedlina a prírodné rezervácie Dranec, Haburské rašelinisko, Beskyd, Čertižnianske lúky a Hostovické lúky. Práve Hostovické lúky sú známe najväčšou populáciou kosatca sibírskeho na Slovensku.
Vlk, rys a medveď v krajine bez hraníc
Rozľahlé lesné komplexy sú domovom veľkých šeliem – vlka dravého, rysa ostrovida aj medveďa hnedého. Žije tu aj mačka divá, vydra riečna, mlok karpatský či sova dlhochvostá, nad územím pravidelne tiahnu žeriavy. Z poľskej strany sa sem občas zatúla los aj zubor hrivnatý.
Čo vás čaká
- Haburské rašelinisko – turistický chodník z okolia Habury k Čertižnému vedie priamo po štátnej hranici, v úseku rezervácie po drevenom chodníku.
- Drevené kostolíky – v obci Príkra, jednej z mála obcí priamo v CHKO, stojí zrubový kostolík sv. archanjela Michala z roku 1777 (národná kultúrna pamiatka), vo Vyšnom Komárniku drevený kostol sv. Kozmu a Damiána z roku 1924.
- Dukla – pamätník bojov o Dukliansky priesmyk z druhej svetovej vojny, vojenský cintorín a prírodné múzeum vo Vyšnom Komárniku.
- Palota – lesy nad obcou a železničný tunel, ktorým jazdia vlaky do Poľska.
Praktické informácie
- Vstup: územie je voľne prístupné, bez vstupného.
- Trasy: vedie ním viacero značených turistických chodníkov – hrebeňový chodník pozdĺž hranice prechádza takmer celou CHKO od Osadného po Kečkovce.
- Služby: pre odľahlosť regiónu si vopred naplánujte trasu aj občerstvenie, služby sú sústredené najmä vo väčších obciach a mestách ako Snina, Medzilaborce či Svidník.
- Bezpečnosť: v niektorých častiach sa dodnes vyskytuje munícia z bojov druhej svetovej vojny, preto neschádzajte z vyznačených chodníkov a ciest.
