Tiché doliny s drevenými kostolíkmi, lúky plné kosatcov, rašeliniská na štátnej hranici a hlboké bukové a jedľové lesy, do ktorých sa z Poľska občas zatúla zubor – Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty patrí k najodľahlejším a najpokojnejším kútom Slovenska. Tiahne sa ako lesnatý pás pozdĺž hranice s Poľskom v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Stropkov a Svidník, od okolia Stakčína na východe až po Kečkovce a Roztoky na západe. Správa CHKO sídli v Medzilaborciach.
História ochrany
CHKO Východné Karpaty bola vyhlásená v roku 1977 a pôvodne mala takmer 970 km². Keď v roku 1997 vznikol vo východnej časti Národný park Poloniny, zvyšok územia zostal chránenou krajinnou oblasťou. Dnešné hranice určila vyhláška z roku 2001 – CHKO zaberá vyše 25-tisíc hektárov v katastroch 26 obcí. Územie, ktoré sa v roku 1993 stalo slovenskou súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, dnes spravuje NP Poloniny; spolu s poľskými Bieszczadmi a ukrajinským Užanským národným parkom tvorí od roku 1998 prvú trojstrannú biosférickú rezerváciu na svete s celkovou rozlohou vyše 208-tisíc hektárov.
Príroda a krajina
Prevažná časť CHKO patrí do Laboreckej vrchoviny v Nízkych Beskydoch. Podložie tvorí flyš – striedanie ílovcov, pieskovcov a slieňov – a svahy sú výrazne modelované zosuvmi a eróziou. Územie je pramennou oblasťou: západ odvodňuje Ondava, východ Laborec s prítokmi Vydraňka, Výrava a Udava. Stretávajú sa tu tri rastlinné oblasti – západokarpatská, východokarpatská a panónska – a vďaka tomu vedľa seba rastú horské aj teplomilné druhy.
Pôvodné lesy a rašeliniská
Na ploche vyše 25-tisíc hektárov sa zachovali rozsiahle bukové a jedľovo-bukové lesy, miestami pralesovitého charakteru, doplnené o bukové javoriny, podhorské a horské lúky a vzácne rašeliniská a mokrade. Najcennejšie časti chránia národné prírodné rezervácie Palotská jedlina a Komárnická jedlina a prírodné rezervácie Dranec, Haburské rašelinisko, Beskyd, Čertižnianske lúky a Hostovické lúky. Práve Hostovické lúky sú známe najväčšou populáciou kosatca sibírskeho na Slovensku.
Vlk, rys a medveď v krajine bez hraníc
Rozľahlé lesné komplexy sú domovom veľkých šeliem – vlka dravého, rysa ostrovida aj medveďa hnedého. Žije tu aj mačka divá, vydra riečna, mlok karpatský či sova dlhochvostá, nad územím pravidelne tiahnu žeriavy. Z poľskej strany sa sem občas zatúla los aj zubor hrivnatý.
Čo vás čaká
- Haburské rašelinisko – turistický chodník z okolia Habury k Čertižnému vedie priamo po štátnej hranici, v úseku rezervácie po drevenom chodníku.
- Drevené kostolíky – v obci Príkra, jednej z mála obcí priamo v CHKO, stojí zrubový kostolík sv. archanjela Michala z roku 1777 (národná kultúrna pamiatka), vo Vyšnom Komárniku drevený kostol sv. Kozmu a Damiána z roku 1924.
- Dukla – pamätník bojov o Dukliansky priesmyk z druhej svetovej vojny, vojenský cintorín a prírodné múzeum vo Vyšnom Komárniku.
- Palota – lesy nad obcou a železničný tunel, ktorým jazdia vlaky do Poľska.
Praktické informácie
Územie je voľne prístupné a vedie ním viacero značených turistických chodníkov – hrebeňový chodník pozdĺž hranice prechádza takmer celou CHKO od Osadného po Kečkovce. Správa CHKO odporúča aj náučný chodník Humenský Sokol. Vzhľadom na odľahlosť regiónu sa oplatí vopred si naplánovať trasu aj občerstvenie, keďže služby sú sústredené najmä vo väčších obciach a mestách ako Snina, Medzilaborce či Svidník. Pozor: v niektorých častiach sa dodnes vyskytuje munícia z bojov druhej svetovej vojny, preto neschádzajte z vyznačených chodníkov a ciest.
Tipy na výlety v okolí
Výlet môžete spojiť s návštevou Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, s pamätníkmi Karpatsko-duklianskej operácie pri Svidníku alebo s túrou po poloninách v susednom Národnom parku Poloniny.
