Pred 3 500 rokmi stálo na kopci nad dnešným Spišským Štvrtkom kamenné mesto s hradbami, baštami a akropolou – v strednej Európe doby bronzovej niečo nevídané. Myšia hôrka si preto vyslúžila prezývku „slovenské Mykény“ a nálezy z nej, zlatý náramok s mykénskou výzdobou či korálky z egyptského fajansu, patria k najcennejším archeologickým pokladom Slovenska. Samotná lokalita zatiaľ nie je upravená pre návštevníkov, no jej príbeh a poklady uvidíte na Bratislavskom hrade a cestou po Spiši sa oplatí vedieť, čo sa pod nenápadným kopcom pri Levoči skrýva.
História a archeologický výskum
Prvú zmienku o lokalite podal už koncom 19. storočia archeológ Alexander Münich, no na jej mimoriadny význam upozornil až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia rodák zo Spišského Štvrtka František Javorský. Systematický archeologický výskum, ktorý trval približne sedem rokov, viedol prof. Jozef Vladár z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Výskum odkryl opevnené sídlisko nositeľov otomanskej kultúry, ktorí sem svoje stavebné aj kultúrne poznatky priniesli z oblasti Sedmohradska. Sídlisko kontrolovalo takzvanú Severnú cestu, dôležitú obchodnú trasu spájajúcu Pobaltie so Stredomorím, čo vysvetľuje mimoriadne bohatstvo nájdených predmetov – zlatý náramok s mykénskou výzdobou, bronzové aj zlaté šperky, terakotové ženské figúrky, korálky z egyptského fajansu a unikátny prenosný kultový pyraunos. Sídlisko zaniklo pravdepodobne v ničivom požiari, po ktorom obyvatelia utiekli alebo boli odvlečení.
