Na prvý pohľad nenápadná prístavba farského kostola, vo vnútri však jeden z najjemnejších gotických klenotov Slovenska. Pri Kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku (okres Levoča) stojí dvojpodlažná kaplnka rodu Zápoľských, ktorú si podľa tradície dal v roku 1473 postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan a neskorší uhorský palatín, ako rodovú hrobku. Kto má rád gotiku, mal by sa tu pri ceste medzi Popradom a Levočou zastaviť.
História
Podľa miestnej tradície ležal Štefan Zápoľský v roku 1472 ťažko chorý práve vo vtedajšom mestečku Spišský Štvrtok a želal si tu byť pochovaný. Po uzdravení však svoje plány zmenil – napokon sa dal pochovať v ešte honosnejšej kaplnke, ktorú si nechal postaviť pri Katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule (dokončená 1493). Sarkofágy rodu sa do spišskoštvrtockej kaplnky nikdy neumiestnili a stavba zostala predovšetkým reprezentatívnou sakrálnou stavbou, ktorá pripomína mocenské postavenie Zápoľských na Spiši v 15. storočí.
Novšie bádanie v archívnych prameňoch prinieslo aj iný pohľad: na vzniku kaplnky sa mohli podieľať miestne šľachtické rody a stavba mohla slúžiť aj svetským účelom, napríklad zasadnutiam spišských stoličných kopijníkov. Kaplnka bola poškodená požiarom a na prelome 19. a 20. storočia ju spolu s kostolom obnovili podľa projektu architekta Ladislava Steinhausa, spišského rodáka a architekta uhorského pamiatkového ústavu.
Architektúra: vzor v parížskej Sainte-Chapelle
Kaplnka nadväzuje na typ francúzskych palácových kaplniek, ktorého najslávnejším príkladom je parížska Sainte-Chapelle. Stavbu pripisujú majstrovi Štefanovi z Košíc a podľa odbornej hypotézy sa na projekte podieľal aj Hans Puchsbaum, staviteľ viedenského Dómu sv. Štefana – vo viedenskej stavebnej hute sa našli nákresy spájané práve s touto kaplnkou.
- Horná kaplnka má rozmery približne 12,5 × 5,6 metra a výšku 12 metrov, jej záver tvoria tri strany osemuholníka.
- Obe podlažia sú zaklenuté sieťovou rebrovou klenbou, pod oknami beží bohatá slepá arkatúra.
- Tri veľké okná s kamennými kružbami nesú farebné vitráže s erbmi, za oltárom je erb rodu Zápoľských.
- Na západnej strane je visiaca empora (chór) s kružbovou poprsnicou a sochou sv. Cecílie, patrónky cirkevnej hudby.
- Exteriér členia oporné piliere s fiálami a krabmi.
Hlavný krídlový oltár je neogotický z konca 19. storočia, no v jeho strede je vzácna gotická tabuľová maľba s mariánskym výjavom z obdobia okolo roku 1450, zvyšok pôvodného gotického hlavného oltára kostola. Pozornosť si zaslúži aj neskorogotický reliéf Piety pripisovaný okruhu dielne Majstra Pavla z Levoče.
Zaujímavosti
- V murive sa zachovala zbierka kamenárskych značiek a vyryté slovo „Trenciensis“, ktoré sa spája s kamenárom z Trenčína.
- Z hornej kaplnky vedie kamenné schodisko do dolnej kaplnky a odtiaľ klenutá chodba do budovy bývalého minoritského kláštora.
- Dolná kaplnka sa dodnes využíva ako symbolický Boží hrob počas veľkonočných sviatkov, nachádza sa v nej ľudová neskorobaroková Pieta.
- Vnútro je po viac ako 500 rokoch dobre zachované, vonkajší pieskovec však trpí poveternostnými vplyvmi.
Praktické informácie
Kaplnka sa nachádza na Námestí Slobody 4 v centre Spišského Štvrtku, v areáli farského Kostola sv. Ladislava. Keďže ide o súčasť aktívneho farského areálu, prístup sa môže meniť podľa cirkevných obradov – odporúčame vopred overiť aktuálne možnosti prehliadky priamo na farskom úrade (tel. +421 53 4598 400). Na samotnú prehliadku si vyhraďte asi pol hodiny.
Tipy na výlety v okolí
Spišský Štvrtok leží pri diaľnici D1 zhruba v polovici cesty medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, takže sa dá ľahko spojiť s ďalšími cieľmi. Pokračovať môžete do Levoče s Majstrom Pavlom a jeho oltárom v Bazilike sv. Jakuba, na Spišskú Kapitulu, kde uvidíte „väčšiu sestru“ tejto kaplnky, alebo do Slovenského raja cez susedné Hrabušice. Priamo pri obci sa nachádza aj archeologická lokalita Myšia hôrka s pozostatkami opevnenej osady spred približne 3 500 rokov.
