Na prvý pohľad nenápadná prístavba farského kostola, vo vnútri však jeden z najjemnejších gotických interiérov Slovenska. Pri Kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku (okres Levoča) stojí dvojpodlažná kaplnka rodu Zápoľských, ktorú si podľa tradície dal v roku 1473 postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan a neskorší uhorský palatín, ako rodovú hrobku. Kto má rád gotiku, mal by sa tu pri ceste medzi Popradom a Levočou zastaviť.
História
Podľa miestnej tradície ležal Štefan Zápoľský v roku 1472 ťažko chorý práve vo vtedajšom mestečku Spišský Štvrtok a želal si tu byť pochovaný. Po uzdravení však svoje plány zmenil – napokon sa dal pochovať v ešte honosnejšej kaplnke, ktorú si nechal postaviť pri Katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule (dokončená 1493). Sarkofágy rodu sa do spišskoštvrtockej kaplnky nikdy neumiestnili a stavba zostala predovšetkým reprezentatívnou sakrálnou stavbou, ktorá pripomína mocenské postavenie Zápoľských na Spiši v 15. storočí.
Novšie bádanie v archívnych prameňoch prinieslo aj iný pohľad: na vzniku kaplnky sa mohli podieľať miestne šľachtické rody a stavba mohla slúžiť aj svetským účelom, napríklad zasadnutiam spišských stoličných kopijníkov. Kaplnka bola poškodená požiarom a na prelome 19. a 20. storočia ju spolu s kostolom obnovili podľa projektu architekta Ladislava Steinhausa, spišského rodáka a architekta uhorského pamiatkového ústavu.
Architektúra: vzor v parížskej Sainte-Chapelle
Kaplnka nadväzuje na typ francúzskych palácových kaplniek, ktorého najslávnejším príkladom je parížska Sainte-Chapelle. Stavbu pripisujú majstrovi Štefanovi z Košíc a podľa odbornej hypotézy sa na projekte podieľal aj Hans Puchsbaum, staviteľ viedenského Dómu sv. Štefana – vo viedenskej stavebnej hute sa našli nákresy spájané práve s touto kaplnkou.
