Vodník s rybou v ruke, ktorý podľa povesti zachránil mesto pred požiarom – na Štúrovom námestí v centre Trenčína stojí Fontána vodníka Valentína – bronzová socha rozprávkovej vodnej bytosti, ktorá vykúka spoza okraja kašne a v pravidelných intervaloch strieka vodu. Patrí medzi obľúbené symboly mesta popri rieke Váh a je jedným z obľúbených miest na letné posedenie s výhľadom na Trenčiansky hrad.
Príbeh a zaujímavosti
Fontána zdobí Štúrovo námestie približne od roku 1998. Vznikla ako pôvodná mestská studňa, ku ktorej neskôr pribudla socha vodníka Valentína, ktorú vytvoril akademický sochár Igor Mosný. Postava je inšpirovaná miestnou povesťou, podľa ktorej sa mladý vodník Valentín, syn nespratného vodníka Valdemára z rybníka pri Hornej Lehote neďaleko Luhačovíc na Morave, nudil v obmedzenom živote svojho rodného rybníka a tajne pomáhal miestnemu mlynárovi s vodným mlynom, čím rozhneval svojho otca. Napokon utiekol z domova ukrytý v sude s vodou smerujúcom do Ilavy a po ceste sa vrhol do rieky Váh, kde objavil oveľa väčšie vodné priestory, než kedy poznal. Usadil sa napokon neďaleko mohutného hradu nad mestom – teda pri Trenčíne. Na trhoch pozoroval ľudí a zaľúbil sa do pernikárky Aničky, ktorej tajne dopĺňal vodu vo vedrách. Keď v meste vypukol požiar a zachvátil jej dom, vodník na záchranu otvoril nové pramene vytekajúce z rieky Váh, ktorými oheň uhasil – sám pri tom však zahynul, zatiaľ čo Anička prežila. Obyvatelia mesta si jeho obetu pripomenuli vybudovaním studne a neskôr sochy práve na mieste, kde vtedy voda vyvierala. Túto povesť v roku 2014 spísal trenčiansky herec Vlado Kulíšek a ilustroval Jozef Vydrnák, vyšla ako 16-stranová knižka vydavateľstva Agentúra KVART v spolupráci s mestom Trenčín a pri jej krste sa v uliciach mesta odohralo aj pouličné divadelné predstavenie. Postava vodníka sa odvtedy stala aj súčasťou mestských osláv – tradície každoročného symbolického „odomykania“ rieky Váh na jar.
