Keď sa v Trnave prechádzate po Kapitulskej ulici, zastaví vás štíhly kamenný stĺp so sochou Madony s malým Ježiškom v náručí. Mariánsky stĺp v Trnave patrí medzi barokové sakrálne pamiatky, ktorými si mesto známe ako „malý Rím" pripomína svoju bohatú náboženskú históriu. Podobne ako iné mestá strednej Európy, aj Trnava dopĺňala svoje námestia a ulice stĺpmi zasvätenými Panne Márii ako verejný prejav vďaky a ochrany. Pamiatka stojí v Mestskej pamiatkovej rezervácii a od roku 1963 je chránená ako národná kultúrna pamiatka.
História a okolnosti vzniku
Stavanie mariánskych a trojičných stĺpov bolo v barokovom období bežnou praxou najmä v mestách, ktoré si chceli pripomenúť odvrátenie pohrôm – najčastejšie morových epidémií, vojen alebo požiarov. Trnava ako významné cirkevné a univerzitné mesto Uhorska mala v minulosti hneď niekoľko takýchto pamiatok, napríklad známu Trojičku na Trojičnom námestí z roku 1695 alebo morový stĺp pri Bazilike sv. Mikuláša z roku 1731. Mariánsky stĺp zapadá do tejto tradície ako ďalší z dokladov hlbokej mariánskej úcty, ktorá bola v meste po stáročia živá.
Pamiatkový register ho uvádza ako barokové dielo z obdobia okolo roku 1740. Podľa dobových údajov, ktoré pri jeho obnove zverejnila tlač, dal stĺp na Kapitulskej ulici v roku 1817 postaviť kanonik a svätiaci biskup Peter Ürbényi. Meno sochára sa nezachovalo, no odborníci oceňujú jeho zručnosť – svedčí o nej výrazné esovité prehnutie postavy a bohato riasený, zvlnený plášť Panny Márie.
Čo tam nájdete
Stĺp tvorí kamenný podstavec s valcovým driekom zakončený sochou Panny Márie, vyhotovený v typickom barokovom slohu s bohato zdobenými detailmi. Celá pamiatka meria viac ako šesť a pol metra. Madona je zobrazená ako mladá žena so zvlnenými vlasmi a korunou s krížikom na hlave, s vznešeným, idealizovaným výrazom tváre. Nahý Ježiško sa jej rukami pridržiava a tvár má mierne pootočenú dopredu. Súčasťou pamiatky je aj stĺpiková ohrada a kovaná konzola s lampou – tú kedysi zapaľovali každú sobotu a počas mariánskych sviatkov.









