Bystré plesá sa ukrývajú v kamennom ľadovcovom kotli na konci Bystrej doliny, priamo pod zrázmi Bystrej (2 248 m) – najvyššieho vrchu Západných Tatier a celého Žilinského kraja. Sú to jedny z najvyššie položených plies Západných Tatier a vďaka tomu pôsobia úplne inak ako lesné plesá nižšie v doline: okolo nich nie je kosodrevina, len skaly, suť a horské trávy. Pre väčšinu turistov sú prirodzenou zastávkou na oddych a doplnenie síl pred posledným výstupom na vrchol Bystrej.
Príroda a charakteristika
Skupinu tvoria štyri plesá ľadovcového pôvodu. Tri z nich ležia spolu v hornom kotli pod Bystrou, štvrté – nazývané Anitino očko alebo Nižné Bystré pleso – sa skrýva osamote v bočnom kotli pod Nižnou Bystrou vo výške okolo 1 840 m n. m.
- Veľké Bystré pleso (nazývané aj Horné či Vyšné) je najväčšie zo skupiny a tretie najväčšie pleso Západných Tatier. Leží vo výške približne 1 875 – 1 879 m n. m., má rozlohu okolo 0,87 hektára a rozmery 140 × 85 metrov. Jeho najväčšia hĺbka sa udáva 12,5 metra, čím patrí k najhlbším plesám pohoria, a objem vody presahuje 36 000 m³. Nemá povrchový prítok ani odtok.
- Dlhé Bystré pleso leží tesne vedľa, vo výške okolo 1 877 m n. m. Je úzke a pretiahnuté – asi 90 × 35 metrov pri rozlohe približne 0,26 hektára – a hlboké okolo 5 metrov.
- Malé Bystré pleso je najmenším z trojice v hornom kotli.
Prvé podrobné merania plies urobil v roku 1935 poľský výskumník Jerzy Młodziejowski; neskoršie merania priniesli podobné výsledky. V niektorých prameňoch sa aj pri Dlhom plese objavuje hĺbka 12,5 metra – ide však zrejme o omyl pri prepise údajov z Veľkého plesa. Celá Bystrá dolina je dlhá asi 5 kilometrov a preteká ňou potok Bystrá, ktorý sa nižšie vlieva do Belej. Dolná časť doliny je porastená smrekovým lesom, vo výške približne 1 380 – 1 690 m n. m. ho strieda kosodrevina a nad ňou sa začína alpínske pásmo.
Ako sa tam dostať
Najkratšia cesta vedie z chatovej osady Hrdovo pri ceste z Pribyliny do Podbanského, kde je zastávka autobusu a platené parkovisko. Žltá značka vás za pol hodiny privedie na Rázcestie pod Bystrou na Tatranskej magistrále. Odtiaľ pokračuje žltý chodník č. 8622 Bystrou dolinou – asi za tri štvrte hodiny prídete k prístrešku v doline a približne za ďalšiu hodinu do kotla pod Bystrými plesami. Z Hrdova je to teda k plesám zhruba 2 hodiny a 15 minút a ďalšia hodina a štvrť vám zostáva na vrchol Bystrej.
Celý výstup z Hrdova na Bystrú meria približne 9,5 km s prevýšením okolo 1 400 metrov a zaberie asi 4 hodiny. Obľúbený je aj okruh: hore Bystrou dolinou okolo plies, cez vrchol Bystrej, Bystré sedlo a Blyšť do Pyšného sedla a dolu Kamenistou dolinou do Podbanského. Takáto túra zaberie podľa smerovníkov okolo 7 hodín a 45 minút. Na Bystré plesá sa dá prísť aj z Račkovej doliny cez Gáborovu dolinu a Bystré sedlo.
Sezónna uzávera a pravidlá TANAP-u
Podľa návštevného poriadku Tatranského národného parku (vyhláška č. 26/2023 Z. z., platná od 15. decembra 2023) je žltý chodník č. 8622 od Rázcestia pod Bystrou až na vrchol Bystrej, a teda aj úsek k plesám, každoročne uzavretý od 1. novembra do 31. mája. Na tom istom chodníku platí zákaz vstupu so psami a inými zvieratami, pretože Bystrá dolina patrí medzi lokality s výskytom vzácnych a chránených živočíchov. V doline žijú svište a vo vyšších polohách kamzíky. Pohyb mimo značených chodníkov ani kúpanie v plesách nie sú dovolené.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, mimo sezónnej uzávery (1. 6. – 31. 10.).
- Psy: na žltom chodníku Bystrou dolinou zakázané.
- Voda: po ceste sú bočné potoky v Bystrej doline, pri suchom počasí však môžu vysychať.
- Orientácia: vrcholová časť Bystrej a Blyšťa sa v hmle zle orientuje, vyberte si deň so stabilným počasím.
- Občerstvenie: na trase žiadne, najbližšie v Podbanskom a v Pribyline.
Tipy na výlety v okolí
Plesá sú ideálnou zastávkou pri výstupe na Bystrú, odkiaľ je pekný výhľad na neďaleký Kriváň a na kontrast medzi skalnatými Vysokými a trávnatými Západnými Tatrami. Zo susednej Račkovej doliny sú prístupné Račkove plesá, za hrebeňom Otrhance leží Jamnícka dolina s ďalšou dvojicou plies. V Pribyline sa oplatí zastaviť v Múzeu liptovskej dediny a v Podbanskom na rozhľadni Permoníkov.
