Račkove plesá ležia v najvyššom kúte Račkovej doliny na liptovskej strane Západných Tatier, v ľadovcovom kotli pod Račkovým sedlom, ktoré obopínajú masívy Klina, Končistej, Hrubého vrchu a Jakubinej. Je to miesto pre turistov, ktorí majú radi tiché doliny: namiesto davov ako pri Štrbskom či Popradskom plese tu skôr stretnete svišťa alebo kamzíka. Odmenou za dlhý pochod dolinou je skupina plies, ktorá vyzerá zakaždým trochu inak – podľa toho, koľko vody práve priniesli sneh a dažde.
Príroda a charakteristika
Plesá vznikli po poslednej ľadovej dobe v miskách, ktoré do skalného podložia vyhĺbil ľadovec. Horná časť doliny sa ľudovo volá Račkov zadok – je kratšia a strmšia ako dolná a namiesto smrekového lesa ju pokrýva kosodrevina a horské trávy. Najväčším plesom je Vyšné (Horné) Račkovo pleso vo výške približne 1 717 m n. m. Meria asi 127 × 83 metrov, rozlohou má okolo 0,74 hektára a zadržiava zhruba 27 000 m³ vody. Pri hĺbke sa pramene rozchádzajú – uvádza sa okolo 10 metrov, poľská tatranská encyklopédia však píše o 8 metroch a iné zdroje až o 12,3 metra.
Hneď vedľa leží Nižné Račkovo pleso. Rozlohou (asi 0,67 ha) sa najväčšiemu takmer vyrovná, no je veľmi plytké – jeho najväčšia hĺbka sa udáva len okolo 1,2 metra. Od Suchého Račkovho plesa ho delí iba nízky a úzky val sutiny. Suché pleso svoje meno nedostalo náhodou: v suchých obdobiach takmer celé vyschne. Okrem týchto troch väčších plies sú v doline aj Čierne Račkovo pleso a tri malé bezmenné očká.
- Premenlivý počet plies: pri bežnom stave vody uvidíte zvyčajne dve väčšie plesá, po topení snehu alebo daždivom období sa môžu zliať do jednej vodnej plochy a v sušine sa naopak rozpadnú na tri.
- Pleso v tvare srdca: v septembri 2026 obletela regionálne médiá fotografia z hrebeňa Otrhance, na ktorej jedno z Račkových plies pripomína obrie srdce. Tvar najlepšie vynikne práve zhora, z hrebeňa.
- Prvé merania: plesá ako prvý zameriaval poľský geológ Ludwik Zejszner už v roku 1845.
- Prameň potoka: z Vyšného plesa vyteká Račkov potok, ktorý nižšie, vo výške okolo 1 570 m n. m., vytvára menší vodopád a celou dolinou steká až k Pribyline.
Ako sa tam dostať
Výlet sa začína pri ústí Úzkej doliny nad Pribylinou, kde sú platené parkoviská, autokemping a horská chata Orešnica. Po modrej značke prejdete Úzkou dolinou popri murovanom tajchu z roku 1935, ktorý chráni obec pred povodňami, a asi po pol hodine dôjdete na Rázcestie Jamníckej a Račkovej doliny. Odtiaľ pokračuje žltá značka (chodník č. 8621) mierne stúpajúcou dolinou cez lúky Nižná lúka a Prostredná až na Rázcestie pod Klinom.
Tesne pod rázcestím stojí Koliba pod Klinom – zrubová valašská koliba, ktorá pripomína časy, keď sa v doline v lete pásli ovce. Slúži ako núdzový prístrešok, nie ako ubytovanie. Nad rázcestím sa chodník láme do strmšieho terénu a približne po kilometri sa vľavo otvorí pohľad na plesá. Žltá značka pokračuje popri nich až do Račkovho sedla (1 958 m n. m.) na hlavnom hrebeni pri poľskej hranici, odkiaľ môžete vystúpiť na Klin alebo Hrubý vrch.
Cesta k plesám a späť z parkoviska v Račkovej doline zaberie približne 4 až 5 hodín čistej chôdze, s prestávkami rátajte s celodenným výletom. Kto nemá auto, príde autobusom do Pribyliny; od Múzea liptovskej dediny vedie k Orešnici asi 4 km dlhá modro značená asfaltka.
Sezónna uzávera a pravidlá TANAP-u
Podľa návštevného poriadku Tatranského národného parku (vyhláška č. 26/2023 Z. z., platná od 15. decembra 2023) je žltý chodník z lokality Prostredné cez Rázcestie pod Klinom do Račkovho sedla, a teda aj úsek k plesám, každoročne uzavretý od 1. novembra do 31. mája. Úsek pod lokalitou Prostredné uzávera nezahŕňa, k plesám sa však v tomto období nedostanete. Na celom žltom chodníku od Rázcestia Račkovej a Jamníckej doliny po Račkovo sedlo je navyše zakázaný vstup so psami a inými zvieratami – dolina patrí medzi lokality s výskytom vzácnych živočíchov, ako sú svište, kamzíky či veľké šelmy. Kúpanie v tatranských plesách je zakázané a Správa TANAP-u jeho dodržiavanie kontroluje.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, mimo sezónnej uzávery (1. 6. – 31. 10.).
- Psy: na žltom chodníku do Račkovej doliny zakázané.
- Občerstvenie: pri plesách žiadne; reštaurácia a bufet sú len v osade pri ústí doliny.
- Voda: prameň v strednej časti doliny a pod Končistou.
- Kedy ísť: najviac vody majú plesá krátko po otvorení chodníkov v júni; v neskorom lete môžu byť menšie plesá takmer vyschnuté.
Tipy na výlety v okolí
Z rázcestia pod Klinom odbočuje zelená značka do Gáborovej doliny a ďalej do Gáborovho sedla, modrá zasa vedie cez Bystré sedlo na Bystrú (2 248 m), najvyšší vrch Západných Tatier. Kondične zdatní môžu spojiť plesá s Klinom do okruhu cez Račkovo a Gáborovo sedlo. Susedná Jamnícka dolina skrýva ďalšiu dvojicu ľadovcových plies. Pri ústí doliny vyviera kyselka a v Pribyline stojí Múzeum liptovskej dediny.
