Keď sa za Podbanským zavrie les a cesta sa stočí pozdĺž potoka, pochopíte, prečo sa táto dolina volá Tichá. Široká cesta bez prudkých stúpaní vedie hlboko do Západných Tatier, už po prvom kilometri sa nad stromami ukáže štít Kriváňa a v zadnej časti doliny sa otvorí pohľad na hrebeň Červených vrchov. Dolina je jedným z mála tatranských cieľov, kam sa dá aj uprostred zimy legálne prejsť až takmer pod hlavný hrebeň – pešo, na bežkách alebo na bicykli v lete.
Príroda a charakteristika
Tichá dolina meria 13,8 km a je najdlhšou dolinou Západných Tatier. Na sever ju uzatvára hrebeň s Kasprovým vrchom a Svinicou, zo západu ju veľkým oblúkom obchádzajú Červené vrchy a Liptovské kopy. Celá dolina je chránená ako prírodná rezervácia v Tatranskom národnom parku; v jej bočných vetvách a záveroch sa zachovalo šesť pralesov, okrem iného v Hlinskej doline a v záveroch Tomanovskej, Javorovej a Kamennej Tichej doliny.
Spodnú časť doliny dodnes poznačila vetrová smršť Alžbeta z roku 2004 – jej stopy uvidíte hneď pri odbočke od parkoviska. Dolina je aj geologicky výnimočná: v oblasti Červeného úplazu si geológ Milan Sýkora v roku 1975 všimol asi dvadsať stôp dinosaurov, ktoré o rok neskôr opísal spolu s paleontológom Jozefom Michalíkom. Kópiu jedného odliatku si môžete pozrieť v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici.
Ako sa tam dostať
Trasa začína v Podbanskom na rázcestí pri parkovisku pod odbočkou k hotelu Permon. Po krátkom úseku cez most ponad rieku Belá pokračujete po žltej značke proti prúdu Tichého potoka. Po približne 2 km prídete k horárni pod Tichou a ďalej stúpate mierne celou dĺžkou doliny. Asi na 10. kilometri odbočuje doľava Tomanovská dolina. Posledné necelé štyri kilometre sú strmšie a končia na rázcestí Liptovský košiar vo výške 1 265 m. Celý úsek z Podbanského má asi 12 km a v letnom tempe trvá okolo štyroch hodín jedným smerom; späť sa vraciate tou istou cestou.
