Máloktorý vrch je pre Slovákov taký symbolický ako Kriváň. Jeho nezameniteľný zahnutý vrchol vidno z veľkej časti Liptova a od roku 2009 ho nosíte vo vrecku na slovenských 1-, 2- a 5-centových eurominciach. Kriváň (2495 m n. m.) je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Výstup naň patrí k najkrajším a zároveň najnáročnejším celodenným túram v Tatrách.
Symbol národa
Kriváň sa považuje za symbol národnej hrdosti Slovákov. V 19. storočí sa organizovali výstupy slovenských vlastencov a nadšencov na Kriváň, napríklad v roku 1841 naň vystúpil Ľudovít Štúr. Na túto tradíciu nadväzuje Národný výstup na Kriváň, ktorý sa koná každoročne v polovici augusta a býva mimoriadne hojne navštevovaný. V roku 2005 bol Kriváň vybraný ako motív slovenských euromincí a pomenovali po ňom aj planétku (24260) Kriváň.
Príroda a výhľady
Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých je pre turistiku dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje do širokého chrbta a končí sa Nad Pavlovou. Z vrcholu sa otvára kruhový výhľad na Liptov, Západné Tatry, štíty Vysokých Tatier aj na Nízke Tatry. Kriváň je zároveň po Rysoch druhým najvyšším miestom na Slovensku, kam sa dá vystúpiť po značenom turistickom chodníku.
Štôlňa pod Kriváňom
Na Kriváň, ktorý s výškou 2495 metrov dlhý čas pokladali za najvyšší vrchol Tatier, chodili medzi prvými poľovníci i pastieri, liptovskí a spišskí haviari. Prví baníci tam dolovali drahé kovy už v 12. storočí. Málokto vie, že iba 50 metrov pod jeho vrcholom vyhĺbili štôlňu. Po baníkoch tam zostali haldy, dokonca aj posledný krámec – skromné obydlie krivánskych haviarov. Bola to pre nich úmorná, málo efektívna činnosť, a preto sa koncom 18. storočia skončila.
