Máloktorý vrch je pre Slovákov taký symbolický ako Kriváň. Jeho nezameniteľný zahnutý vrchol vidno z veľkej časti Liptova a od roku 2009 ho nosíte vo vrecku na slovenských 1-, 2- a 5-centových eurominciach. Kriváň (2495 m n. m.) je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Výstup naň patrí k najkrajším a zároveň najnáročnejším celodenným túram v Tatrách.
Symbol národa
Kriváň sa považuje za symbol národnej hrdosti Slovákov. V 19. storočí sa organizovali výstupy slovenských vlastencov a nadšencov na Kriváň, napríklad v roku 1841 naň vystúpil Ľudovít Štúr. Na túto tradíciu nadväzuje Národný výstup na Kriváň, ktorý sa koná každoročne v polovici augusta a býva mimoriadne hojne navštevovaný. V roku 2005 bol Kriváň vybraný ako motív slovenských euromincí a pomenovali po ňom aj planétku (24260) Kriváň.
Príroda a výhľady
Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých je pre turistiku dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje do širokého chrbta a končí sa Nad Pavlovou. Z vrcholu sa otvára kruhový výhľad na Liptov, Západné Tatry, štíty Vysokých Tatier aj na Nízke Tatry. Kriváň je zároveň po Rysoch druhým najvyšším miestom na Slovensku, kam sa dá vystúpiť po značenom turistickom chodníku.
Štôlňa pod Kriváňom
Na Kriváň, ktorý s výškou 2495 metrov dlhý čas pokladali za najvyšší vrchol Tatier, chodili medzi prvými poľovníci i pastieri, liptovskí a spišskí haviari. Prví baníci tam dolovali drahé kovy už v 12. storočí. Málokto vie, že iba 50 metrov pod jeho vrcholom vyhĺbili štôlňu. Po baníkoch tam zostali haldy, dokonca aj posledný krámec – skromné obydlie krivánskych haviarov. Bola to pre nich úmorná, málo efektívna činnosť, a preto sa koncom 18. storočia skončila.
Trasa a prístup
Na vrchol vedú dve hlavné značené trasy, ktoré sa stretávajú pod Kriváňom a spolu pokračujú po modrej značke cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň až na vrchol:
- Zo Štrbského Plesa – po červenej značke (Tatranská magistrála) k Jamskému plesu (1 448 m), odtiaľ po modrej značke hore. Trasa má približne 9 km jedným smerom a prevýšenie okolo 1 290 m, výstup trvá zhruba 4 – 4,5 hodiny.
- Z Troch studničiek – po zelenej značke Krivánskym žľabom k rázcestiu pod Kriváňom a ďalej po modrej. Prevýšenie je približne 1 350 m a výstup trvá okolo 4 hodín.
- Obľúbený je aj okruh s východiskom pri bývalej Važeckej chate – hore cez Tri studničky a dole cez Jamské pleso (cca 16 km, 8 hodín vrátane prestávok).
Posledná časť výstupu vedie cez skalnatý a mierne exponovaný terén, kde si miestami pomôžete aj rukami. Na trase nie je žiadna chata ani zdroj pitnej vody.
Praktické informácie
- Chodník na Kriváň je súčasťou sezónnej uzávery TANAP-u – od 1. novembra do 15. júna je zatvorený. Túru plánujte na leto a začiatok jesene.
- Vyrazte skoro ráno: celá túra tam a späť zaberie 7 – 9 hodín a popoludní sa v lete často tvoria búrky.
- Potrebujete pevnú turistickú obuv, dostatok vody, teplé oblečenie a vetrovku. Túra nie je vhodná pre malé deti ani psov.
- Parkovanie je spoplatnené na Štrbskom Plese a pri Troch studničkách, na Štrbské Pleso sa dostanete aj vlakom.
- Pred túrou si overte aktuálne počasie a stav chodníkov (Horská záchranná služba, TANAP).
Informačné stredisko ŠL TANAPu (Štátnych lesov TANAPu), Štrbské Pleso, 059 85 Štrbské Pleso (nad železničnou stanicou). Tel.: 052/449 23 91. E-mail: tikss@tatryinfo.sk, strbskepleso@euroweb.sk. Web: www.lesytanap.sk
Tipy na výlety v okolí
- Štrbské pleso – druhé najväčšie pleso na slovenskej strane Tatier s promenádou okolo brehu.
- Jamské pleso – malebné pleso priamo na trase, vhodné aj ako samostatný nenáročný cieľ.
- Popradské pleso a Symbolický cintorín – po Tatranskej magistrále zo Štrbského Plesa.
Autori fotografií: Martin Hodonik (1.), wilson (2.), Roman Kopšo (3.)
