Tmavozelené oko ukryté v kamennom kotli pod východnou stenou Kriváňa – Krivánske Zelené pleso uvidíte na vlastné oči len zhora, z výstupu na jeden z najvýznamnejších symbolov slovenských vrchov. Leží na hornej terase Važeckej doliny vo Vysokých Tatrách (okres Poprad), v nadmorskej výške okolo 2 012 m, a je najväčším plesom celej doliny. Keďže sa nachádza v prísne chránenej prírodnej rezervácii, zostáva jedným z najpokojnejších kútov Tatier.
Príroda a vznik
Pleso zaberá plochu vyše 5 hektárov (5,161 ha), je dlhé približne 400 metrov a široké okolo 150 metrov. Jeho maximálna hĺbka dosahuje 23,1 metra. Leží v takzvanom Krivánskom kotli – ľadovcovom kotli v samom závere Važeckej doliny, kde sa nachádza aj menšie Malé pliesko. Kotol vymodelovali štvrtohorné ľadovce, ktoré pomohli vytvoriť dnešný členitý reliéf okolo Kriváňa.
Názov nesie pleso podľa zelenkastého zafarbenia vody – hlboké pleso odráža svetlo a okolité svahy tak, že hladina pôsobí zelenkasto. V minulosti sa preň používali aj iné mená, napríklad Zelené pleso pod Kriváňom či Zelené krivánske pleso. Pleso nemá viditeľný povrchový odtok; práve Važeckú dolinu však odvodňuje Biely Váh, zdrojnica našej najdlhšej rieky, ktorý sa na povrchu objavuje o vyše 150 výškových metrov nižšie v pásme kosodreviny.
Zaujímavosti
Kriváň (2 494,7 m), pod ktorým pleso leží, je od 19. storočia neoficiálnym symbolom slobody Slovákov. V roku 1841 naň vystúpili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, čím sa začala tradícia národných výstupov, ktoré sa konajú dodnes – zvyčajne v druhej polovici augusta. Kriváň nájdete aj na slovenských eurominciach. Kedysi k Zelenému plesu viedla žltá turistická značka, ktorej stopy sú na skalách viditeľné dodnes, značka však bola zrušená a Važecká dolina je dnes jedinou z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník.
