Na rozdiel od rušných dolín pri Štrbskom plese či Hrebienku je Kôprová dolina tichá a málo navštevovaná, s rozsiahlymi smrekovými lesmi – a na jej konci čaká Kmeťov vodopád a jedno z najväčších a najhlbších plies Tatier. Dolina na západnom okraji Vysokých Tatier ponúka nenáročný výlet pešo aj na bicykli k vodopádu a pre zdatnejších pokračovanie až k Nižnému Temnosmrečinskému plesu.
Dlhá ľadovcová dolina v Tatranskom národnom parku sa začína pri osade Podbanské (obec Pribylina, okres Liptovský Mikuláš) a tiahne sa na severovýchod až pod hlavný hrebeň. GPS súradnice objektu smerujú do strednej časti doliny ku Kmeťovmu vodopádu, východisko je v Podbanskom.
Dolinný komplex meria 11 km, je široký 800 až 1 200 m a zaberá 31,3 km². Na severe ho uzatvára hlavný hrebeň Tatier od Hladkého štítu po Čubrinu, na západe Liptovské kopy a na východe mohutná rázsocha Kriváňa. Preteká ním Kôprovský potok a jeho hornú časť volajú Temné smrečiny.
Čo vás čaká
Dolnou časťou doliny vedie široká lesná a čiastočne asfaltová cesta, vhodná aj na bicykel. Po približne 8 km sa dostanete ku Kmeťovmu vodopádu na Nefcerskom potoku s drevenou vyhliadkou. Kmeťov vodopád padá v dvoch stupňoch a z vyhliadky sa oplatí pozrieť si ho celý – zdola vidno len jeho časť. Nefcerský potok tvorí v doline tri kaskády, na Temnosmrečinskom potoku je Vajanského vodopád.
Zdatnejší môžu pokračovať do Hlinskej doliny alebo stúpať k Nižnému Temnosmrečinskému plesu. Leží vo výške 1 674 m n. m., má rozlohu približne 12 ha a hĺbku 37,8 m, čím je tretím najväčším a najhlbším plesom na Slovensku.
Názov a história
Meno doliny sa vysvetľuje dvojako: podľa horskej byliny kôprovníček bezobalný, alebo podľa ložísk kupritu, ktoré stredovekí baníci nazývali koper. Baníci tu veľa nezískali a v roku 1788 dolinu opustili; pastieri sem vyháňali ovce aj kone, čo pripomína názov bočnej Kobylej doliny. Prvým známym turistom bol v roku 1750 Juraj Pongrácz, ktorý sa pokúsil zmerať hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa. Poľovnícka chata korunného princa Rudolfa vyhorela v roku 1909. Drevenú horáreň z roku 1912 na sútoku Nefcerského a Kôprovského potoka prevzal v roku 1924 Klub československých turistov ako nocľaháreň, počas druhej svetovej vojny v nej sídlil štáb partizánskeho oddielu a neskôr zanikla.
