Ľadová voda s teplotou pod 5 °C, rýchly prúd a pereje s obtiažnosťou až WW III+ – rafting na Belej patrí k najdivokejším vodným zážitkom pod Tatrami, a navyše vzácnym: rieka je splavná len niekoľko týždňov na jar, keď sa v horách topí sneh. Úsek od Podbanského (osada obce Pribylina, okres Liptovský Mikuláš) smerom k Pribyline patrí medzi najdravejšie komerčne splavované úseky na Slovensku a rafting tu organizujú vodácke firmy z Liptova s inštruktormi.
Belá je horská rieka stekajúca z Tatier do Liptovskej kotliny, kde sa pri Liptovskom Hrádku vlieva do Váhu. Vzniká sútokom Tichého a Kôprovského potoka vo výške 976 m n. m. a na 23,6 km dlhom toku klesne do ústia o takmer 350 metrov.
Čo vás čaká
Plavba sa začína pri Kokavskom moste v Podbanskom a končí pri Pribyline, dlhšia expedičná trasa pokračuje až k Liptovskému Hrádku. Posádky sedia v šesťmiestnych raftoch s inštruktorom, výstroj (neoprénový oblek, vesta, prilba) poskytuje organizátor. Klasický rafting zaberie aj s prípravou asi 2,5 hodiny, z toho na vode strávite približne hodinu; expedičný trvá až 4 hodiny. Najťažší je horný úsek od Podbanského po ústie Račkovej (WW III+), nižšie po Vavrišovo rieka poľaví na WW II – III a pred ústím na WW I – II. Na celom toku hrozia popadané stromy v koryte.
Divočiaca rieka
Belá tečie po štrkovom náplavovom kuželi, na ktorom vytvára ramená, meandre a štrkové lavice. Koryto si po väčších povodniach prekladá inam – tomuto správaniu sa hovorí divočenie. Meno dostala podľa do biela spenenej vody a v listinách sa spomína už v 13. storočí. Priemerný prietok je 3,48 m³ za sekundu, pri povodni však rieka zaznamenala až 179 m³. Veľká voda v roku 1933 zaplavila územie od Pribyliny po Liptovský Hrádok. Priemerná teplota vody nedosahuje ani 5 stupňov Celzia.
