Nad Považím, medzi zlepencovými skalami Súľovských vrchov, stoja múry jedného z najstarších hradov na Považí. Zrúcaniny hradu Hričov (Hričovský hrad) dominantne čnejú na strmom severnom výbežku Súľovských vrchov asi 1,5 km od Hričovského Podhradia v okrese Žilina, vo výške okolo 507 m n. m. Krátky výstup, náučný chodník s vyrezávanými tabuľami a výhľady do okolia z neho robia vďačný cieľ poldňového výletu.
História
Najstarší údaj o Hričove pochádza z roku 1208, keď sa spomína ako majetok nitrianskeho biskupstva. V roku 1254 daroval kráľ Belo IV. hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi a v listine z roku 1265 sa už výslovne spomína „castrum Hrichou“. Koncom 13. storočia ho získali Balašovci, od ktorých hrad násilím obsadil Matúš Čák Trenčiansky – vtedy bol Hričov prvý raz dobytý. Po Matúšovej smrti v roku 1321 sa vrátil Balašovcom.
V ďalších storočiach sa majitelia často striedali: hrad patril kráľom, zálohovým držiteľom, cisár Žigmund ho v roku 1424 daroval manželke Barbore, v 40. rokoch 15. storočia sa ho zmocnili husiti. Neskôr ho vlastnili Podmanickovci, Imrefyovci a po nich Anna Likarka, v ktorej službách tu býval aj taliansky staviteľ Ján Kilian. V roku 1563 kúpil Hričov spolu s Bytčou František Turzo. Turzovci však sídlili v pohodlnejšom Bytčianskom zámku a v časoch nebezpečenstva sa uchyľovali na Lietavu, takže Hričov postupne strácal význam. V roku 1605 obce panstva i nedostatočne strážený hrad spustošili hajdúsi Štefana Bočkaja a hrad začal v priebehu 17. storočia chátrať. Medirytina J. Nypoorta z roku 1686 ho ešte zachytáva v pomerne zachovalom stave, no keďže ho už nikto neobnovoval, premenil sa na zrúcaninu.
