Nad Považím, medzi zlepencovými skalami Súľovských vrchov, stoja múry jedného z najstarších hradov na Považí. Zrúcaniny hradu Hričov (Hričovský hrad) dominantne čnejú na strmom severnom výbežku Súľovských vrchov asi 1,5 km od Hričovského Podhradia v okrese Žilina, vo výške okolo 507 m n. m. Krátky výstup, náučný chodník s vyrezávanými tabuľami a výhľady do okolia z neho robia vďačný cieľ poldňového výletu.
História
Najstarší údaj o Hričove pochádza z roku 1208, keď sa spomína ako majetok nitrianskeho biskupstva. V roku 1254 daroval kráľ Belo IV. hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi a v listine z roku 1265 sa už výslovne spomína „castrum Hrichou“. Koncom 13. storočia ho získali Balašovci, od ktorých hrad násilím obsadil Matúš Čák Trenčiansky – vtedy bol Hričov prvý raz dobytý. Po Matúšovej smrti v roku 1321 sa vrátil Balašovcom.
V ďalších storočiach sa majitelia často striedali: hrad patril kráľom, zálohovým držiteľom, cisár Žigmund ho v roku 1424 daroval manželke Barbore, v 40. rokoch 15. storočia sa ho zmocnili husiti. Neskôr ho vlastnili Podmanickovci, Imrefyovci a po nich Anna Likarka, v ktorej službách tu býval aj taliansky staviteľ Ján Kilian. V roku 1563 kúpil Hričov spolu s Bytčou František Turzo. Turzovci však sídlili v pohodlnejšom Bytčianskom zámku a v časoch nebezpečenstva sa uchyľovali na Lietavu, takže Hričov postupne strácal význam. V roku 1605 obce panstva i nedostatočne strážený hrad spustošili hajdúsi Štefana Bočkaja a hrad začal v priebehu 17. storočia chátrať. Medirytina J. Nypoorta z roku 1686 ho ešte zachytáva v pomerne zachovalom stave, no keďže ho už nikto neobnovoval, premenil sa na zrúcaninu.
Čo uvidíte
Vstup do najvyššej časti hradu chránil hranolový objekt. Pred ním na východnej strane bolo malé nádvorie. Zachovala sa tu časť muriva brány. Hradné budovy stáli na stiesnenom priestore skalnatého vrcholu, umne vsadené medzi zlepencové bloky. Najstaršie stavby sa architektonickými detailmi hlásia do gotiky 15. storočia. Budovy sú postavené z pieskovca. Vyššie podlažia mali drevené stropy a veľké sály osvetľovali mohutné okná. Na Nypoortovej rytine je vidieť až 32 okien a dve dvojposchodové veže, z ktorých jedna mala okrúhly pôdorys.
Hrad Hričov je romantickou zrúcaninou a z blízka je naň skutočne rozprávkový pohľad aj s krásami okolitej prírody. O hrad sa stará Združenie priateľov Hričovského hradu; aktuality nájdete na webe hradhricov.sk.
Praktické informácie
- Výstup: z Hričovského Podhradia po turistickej značke (smer Roháč alebo Brada) asi 45 minút, prevažne lesným terénom.
- Náučný chodník: v lete 2013 ho vybudovali obec a Združenie priateľov Hričovského hradu; tvorí ho 20 drevených vyrezávaných tabúľ a dva altánky. Začína v centre Hričovského Podhradia.
- Vstup: zrúcanina je voľne prístupná a vstup je bezplatný.
- Tip: v areáli ruín a na skalách buďte opatrní, najmä s deťmi; odporúčame pevnú obuv.
Tipy na výlety v okolí
- Hrad Súľov a Súľovské skaly – z Hričova môžete pokračovať po značke smerom na Súľov do národnej prírodnej rezervácie so skalnými vežami, bránami a oknami.
- Hričovská skalná ihla – prírodná pamiatka v Súľovských vrchoch.
- Hrad Lietava – mohutná zrúcanina, kam sa v časoch ohrozenia uchyľovali Turzovci.
- Bytčiansky zámok – renesančné sídlo, ktoré prestaval Ján Kilian a ktoré nahradilo Hričov ako centrum panstva.
Foto: www.pamiatkyslovenska.wordpress.com
