Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle, a vstupnej budovy z konca 19. storočia.
Na mieste renesančného kaštieľa stál pôvodne menší hrad postavený v 13. storočí, ktorý patril nitrianskemu biskupstvu. Roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo, ktorý dal v rokoch 1571 – 1574 na mieste starého gotického hradu vybudovať nový kaštieľ – opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Thurzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána. V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý ako uhorský palatín dal postaviť Sobášny palác v roku 1601 pre slávnostné rodinné udalosti a predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér.
Nápis nad portálom a symbolika stavby
Nad hlavným vstupným portálom paláca sa dodnes zachoval nápis, ktorý presne pomenúva účel stavby: slovutný a veľkomožný pán Juraj Thurzo dal palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých, od Pána Boha mu darovaných dcér – bolo ich celkovo šesť. Nad nápisovou doskou je umiestnený dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami, heraldický znak z obohateného erbu Thurzovcov, ktorý pribudol pravdepodobne až po roku 1607. Práve tento nápis a erb radia Sobášny palác medzi stavby s jasne definovaným, výhradne spoločenským účelom, čo je v renesančnej Európe ojedinelý koncept.
Architektúra
Budova Sobášneho paláca je jednoposchodová s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prízemí paláca bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami na dva stredné stĺpy, po bokoch boli hospodárske miestnosti – kuchyňa s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála, ktorá má rozmery 34,5 × 12,5 metra. Fasády sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu.
Ďalšie osudy paláca
Pôvodné určenie paláca ako miesta pre rodinné slávnosti platilo iba počas života Juraja Thurzu a jeho syna Imricha. Za Esterházyovcov palác v roku 1647 vyhorel, bol síce opravený, no používal sa už len ako sklad, dreváreň a sýpka. Ďalší majitelia, rodina Popperovcov, budovu poškodenú požiarom v roku 1856 vnútri celkom prestavali a v roku 1886 ju adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu – interiér tak stratil svoju pôvodnú podobu úplne. Zachoval sa preto najmä vonkajší výraz stavby, ktorého renesančný pôvod a umeleckohistorická výnimočnosť sú aj tak nesporné.
Obnova paláca sa začala v apríli 2008 a počas 18 mesiacov prešli komplexnou renováciou obe jeho poschodia – vnútorné aj vonkajšie priestory. Palác bol slávnostne otvorený 23. októbra 2009. Cieľom rekonštrukcie bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. Dnes je palác opäť turisticky atraktívnou stavbou a zaľúbenci si v ňom môžu povedať svoje áno.
Zaujímavosťou je, že v kaštieli sa v roku 1708 zdržiaval Juraj Jánošík, toho času ešte nie ako známy zbojník, ale ako člen cisárskej posádky.
V súčasnosti je v objekte kaštieľa umiestnený Štátny oblastný archív a v priestoroch areálu pôsobí aj Považské múzeum, ktoré ponúka expozície venované histórii regiónu aj samotnej rodine Thurzovcov.
Vstup do Sobášneho paláca v Bytči je bezplatný.
Kontakt
Zámocký areál, 041 01 Bytča. Tel.: +421 41 500 15 11. E-mail: muzeum@pmza.sk, sekretariat@pmza.sk. Web: www.pmza.sk, www.bytca.sk.
