Hrad, ktorý akoby vyrástol priamo zo skál. Zrúcanina Súľovského hradu sa ukrýva uprostred národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly, asi 1 km severne od obce Súľov-Hradná v okrese Bytča. Stojí na jednom z vrcholkov skalného mesta vo výške 660 m n. m. a jeho stavitelia využili bizarné skalné veže a bralá ako priamu súčasť opevnenia. Výstup naň patrí k najkrajším krátkym túram na Slovensku – s Gotickou bránou, vyhliadkami a reťazami v strmších úsekoch.
História
Súľovský hrad, známy aj pod menom Roháč, bol typickým malým strážnym hradom. Písomné pramene o jeho začiatkoch mlčia, no archeologické nálezy naznačujú, že vznikol už v 13. storočí ako súčasť sústavy hradov budovaných po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242. Išlo o kráľovský hrad, ktorý z exponovanej polohy strážil okolité cesty. V roku 1336 ho kráľ Karol Róbert daroval budatínskemu kastelánovi Eliášovi, predkovi rodu Súľovských, ktorému patril až do polovice 16. storočia. V roku 1440 ho nakrátko obsadil Svidrigaila, stúpenec Vladislava Jagelovského, a v roku 1470 dostal Eliáš Súľovský od kráľa povolenie malú pevnosť Roháč rozšíriť a dobudovať – časť historikov toto povolenie považuje za prvú skutočnú zmienku o hrade.
V roku 1550 daroval Ferdinand I. panstvo rodu Sirmiensisovcov. Hrad im čoskoro dobyl a spustošil koristnícky sused Rafael Podmanický, po jeho vrátení ho však obnovili. Ďalšiu rozsiahlu prestavbu uskutočnila v roku 1682 Katarína, vdova po Žigmundovi Súľovskom, a hrad sa vtedy prezýval Katarínin. V roku 1730 ho ešte obývala malá posádka, no v polovici 18. storočia sa rodina rozhodla presťahovať do renesančných kaštieľov v dedine. Veľké zemetrasenie v roku 1763 spustnutú stavbu ešte viac poškodilo a po roku 1780, keď odišli aj poslední dvaja strážcovia, zostal hrad napospas času.
Čo uvidíte
Hradný areál na konci svojho vývoja meral asi 65 metrov a zaberal tri dominantné skalné útvary. Dnes z neho zostali najmä nízke múry a do skaly tesané základy – a práve spojenie ruín so skalami je na ňom najpôsobivejšie:
