Snehobiele kvaple, malé sintrové jazierka a kosti jaskynných medveďov len pár krokov od cesty pod Tatrami – Važecká jaskyňa, ktorú jej správca nazýva „podzemnou klenotnicou horného Liptova“, patrí medzi najznámejšie jaskyne na severnom Slovensku. Hoci dĺžkou patrí skôr medzi kratšie sprístupnené jaskyne, preslávila sa bohatou kvapľovou výzdobou, pozoruhodnými nálezmi kostí jaskynných medveďov, ako aj vzácnou jaskynnou faunou. Je národnou prírodnou pamiatkou a jej krátka, nenáročná prehliadka je ideálnym tipom pre rodiny s deťmi aj pre tých, ktorí cestujú medzi Liptovom a Tatrami.
Poloha a vznik
Jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec v okrese Liptovský Mikuláš, medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, sa nachádza v nadmorskej výške 784 m. Jaskyňu vyhĺbili v tmavosivých druhohorných vápencoch bývalé ponorné vody bočného ramena Bieleho Váhu. Dosahuje celkovú dĺžku 530 m. Na viacerých miestach sú pôvodné riečne modelované chodby pozmenené rútením stropov pozdĺž vrstiev vápenca.
Kvapľová výzdoba a sedimenty
Podzemné priestory zdobia najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Výzdoba je prevažne snehobiela a pri osvetlení pôsobí mimoriadne čisto. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách. Teplota vzduchu sa drží na 6,5 až 7,1 °C a relatívna vlhkosť na 94 až 96 %. Vstupné časti sú ovplyvňované počasím na povrchu – v zime sa tu prejavuje mrazové zvetrávanie vápencov.
Jaskynné medvede a vzácna fauna
Važecká jaskyňa je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Tento mohutný, prevažne bylinožravý medveď obýval jaskyne celoročne a odchovával v nich aj mláďatá, preto sa jeho pozostatky nachádzajú takmer výhradne v podzemí.
Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný až unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea – najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, vďaka čomu Važecká jaskyňa patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni zistil aj výskyt niekoľkých druhov netopierov.
História objavovania
- Vstupnú sieň poznali miestni obyvatelia odpradávna.
- Pokračovanie jaskynných priestorov objavil v roku 1922 O. A. Húska za spolupráce A. Somra.
- Maliar, spisovateľ a jaskyniar František Havránek, ktorý vo Važci žil a tvoril, si jaskyňu v roku 1922 prenajal od važeckého urbáru a provizórne ju sprístupnil už v roku 1928. Úradné povolenie na sprístupnenie pre verejnosť pochádza z roku 1934.
- V roku 1952 objavili Havránek a členovia Speleologického klubu v Brne priestory za Kamenným dómom.
- Po rekonštrukcii chodníka a zavedení elektrického osvetlenia je jaskyňa v prevádzke od roku 1954.
Prehliadka
Prehliadková trasa meria 235 metrov, má prevýšenie len 5 metrov a 88 schodov. Prehliadka so sprievodcom trvá asi 25 minút. Uvidíte napríklad Húskovu sieň, Jazierkovú sieň s útvarom Slonie ucho či Čarovnú záhradku s jemnou sintrovou výzdobou. Fotografovať bez statívu a blesku môžete počas bežnej prehliadky na miestach, ktoré určí sprievodca.
Praktické informácie
- Vstup: spoplatnený, deti od 4 do 15 rokov, študenti a seniori majú zľavu; prehliadky sú so sprievodcom v pravidelných časoch vstupov, spravidla pre minimálne 4 osoby, vstupenky sa predávajú asi 15 minút pred vstupom.
- Sezóna: jaskyňa je otvorená celoročne s krátkou zimnou prestávkou v januári; v pondelok býva zatvorené.
- Skupiny: príchod hromadných skupín je vhodné vopred nahlásiť správcovi jaskyne.
- Parkovanie: priamo pred vchodom do jaskyne.
- Doprava: autom je to z Liptovského Mikuláša smerom na Poprad asi 30 km, z Popradu cez Svit približne 25 km. Do Važca sa dostanete aj vlakom či autobusom, od stanice je jaskyňa asi 1,5 km pešo.
- Oblečenie: aj v lete si vezmite teplejšie oblečenie a pevnú obuv.
- Pre koho: krátka trasa s malým prevýšením je ideálna pre rodiny s deťmi a seniorov; kočík necháte pred vchodom.
