Nad bielymi vežami Vršatca, kde väčšina návštevníkov končí pri zrúcanine hradu, sa severnejšie dvíha vápencový chrbát, ktorý ich všetky prevyšuje. Chmeľová (925 m) je najvyšším bodom Vršatských bradiel a po Veľkej Javorine druhým najvyšším vrchom celých Bielych Karpát. Výstup z parkoviska nad Vršatským Podhradím zaberie len okolo pol hodiny, no stúpa poriadne do kopca a z vrcholu sa pozriete na celé Stredné Považie. Hodí sa ako predĺženie okruhu okolo bradiel pre tých, ktorí chcú zo Vršatca vidieť viac než len hradné múry.
Príroda a charakteristika
Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma – úzkeho pruhu tvrdých druhohorných vápencov, ktorý pozdĺž severného Považia vystupuje z mäkkého flyšového reliéfu Bielych Karpát. Okolité pieskovce, zlepence, slienky a slienité bridlice erózia odstránila rýchlejšie, a tak vápencové bloky dnes trčia z krajiny ako ostré hrebene, steny, ihly a veže. Celok sa delí na niekoľko jednotiek: južnejšie sa od juhozápadu na severovýchod tiahne hrebeň Vršatec – Javorník s výškou 898 m, na ktorého západnom brale stoja ruiny hradu Vršatec, a severnejšie sa nad ním dvíha práve Chmeľová s presnou výškou 925,4 m.
Prvenstvo jej patrí aj v rámci Bielych Karpát – vyššia je v pohorí len Veľká Javorina (970 m). Z vrcholu a z okrajov bradiel sa za dobrej viditeľnosti otvára výhľad na Stredné Považie s údolím Váhu, Ilavu a Dubnicu nad Váhom, diaľnicu D1 a za ňou na hrebene Strážovských vrchov.
Rezervácia, rastliny a živočíchy
Chmeľová leží v prírodnej rezervácii Vršatské bradlá, ktorá zasahuje do katastrov Vršatského Podhradia a Červeného Kameňa a meria približne 82 hektárov. Územie bolo chránené už v roku 1970, ochranu upravili v roku 1986 a neskôr ju potvrdila vyhláška z roku 2003. Rezervácia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a od roku 2004 aj rovnomenného územia európskeho významu sústavy Natura 2000. Chráni vápencový masív s lesnými a skalnými spoločenstvami, v ktorých sa stretávajú teplomilné aj horské druhy.
Na skalách bežne kvitne astra alpínska, rastie tu zvonček maličký, skalník obyčajný, cesnak horský, ostrevka vápnomilná či viaceré druhy rozchodníkov. Najväčšou vzácnosťou je všivec chochlatý, ktorý má na Vršatských bradlách jedinú známu lokalitu na Slovensku. Vo vápencoch sa zachovali skameneliny plytkého druhohorného mora – amonity a článkované stonky ľalioviek. Nad bralami krúži sokol myšiar a krkavec čierny a lesy okolo bradiel slúžia ako dočasné útočisko aj rysovi a medveďovi. Z toho dôvodu tu nezbierajte rastliny ani fosílie a držte sa vychodených chodníkov.
Ako sa tam dostať
Východiskom je obec Vršatské Podhradie v okrese Ilava, kam premávajú autobusy. Autom pokračujte na parkovisko nad obcou pri chate Vršatec; od autobusovej zastávky je to asi 0,6 km po modrej značke. Odtiaľ sa vydajte po žltej značke k rázcestníku a tam odbočte vľavo do kopca. Posledný úsek na vrchol už nie je značený, chodník je však vychodený – na približne jednom kilometri naberiete okolo 200 metrov výšky a pri bežnom tempe ste hore asi za pol hodiny.
Chmeľovú môžete spojiť s náučným chodníkom okolo Vršatca, ktorý začína pri tom istom parkovisku a vedie cez sedlo Chmeľová, okolo masívu Javorník a sedlo Chotuč späť do obce a popod zrúcaninu hradu. Okruh meria 5,7 km, má prevýšenie asi 400 m, desať informačných panelov a zaberie približne tri hodiny. Do oblasti bradiel sa dá prísť aj po žltej značke z Červeného Kameňa (asi hodina) alebo po zelenej z Bolešova (asi dve hodiny).
Praktické informácie
- Vstup: voľný, vrch je prístupný celoročne a kedykoľvek.
- Východisko: parkovisko pri chate Vršatec nad Vršatským Podhradím, autobusová zastávka v obci.
- Trasa: po žltej značke k rázcestníku, potom neznačeným chodníkom na vrchol; asi 1 km a 200 m prevýšenia jedným smerom.
- Čas: výstup okolo 30 minút, s návratom a prestávkou počítajte s jednou až dvoma hodinami; samotný okruh okolo Vršatca trvá asi tri hodiny.
- Náročnosť: krátky, ale strmý výstup; vhodný pre staršie deti, s kočíkom ani vozíkom neprejdete.
- Občerstvenie a WC: na vrchole nie sú, vodu si vezmite so sebou.
- Pravidlá: vrch leží v prírodnej rezervácii a v CHKO Biele Karpaty – nezbierajte rastliny ani skameneliny.
- Bezpečnosť: vápenec je za mokra šmykľavý, pri skalných hranách bradiel dávajte pozor na deti.
